ERB BÁTHORY
Pôvodná podoba erbu z čias tzv. „živej heraldiky” – keď sa na štítoch objavovali len farby a kovy, čo slúžilo na rozlíšenie bojujúcich v priamom boji. Farby a kovy boli kombinované do čistých geometrických tvarov (v heraldike je päť farieb – modrá, červená, fialová, čierna a zelená a dva kovy – strieborná = biela a zlatá = žltá)Práve Báthoryovský erb je vynikajúcim príkladom živej heraldiky – tri strieborné kliny v červenom poli. )
Neskôr kliny dostali mierne oblý tvar, ktorý sa v heraldike nazýva vlčím zubom – z toho vyplynulo, že kliny na erbe sa začali pokladať za vlčie zuby
Erb z roku 1483 – tu sa už heraldická figúra (klin) spojil s legendou - erb pripomína legendárnu príhodu, keď Vid, jeden z predkov rodu, zabil v ecsedských močiaroch draka. Za odmenu získal majetok Vid v komitáte Szabolcs. Šarkan/drak obtočený okolo štítu symbolizoval členstvo príslušníkov rodu v Dračom rade (založený Žigmundom Luxemburským 12. decembra 1408).
Erb z tzv. úpadkového obdobia heraldiky – tu sú dračie zuby už aj spolu so sánkou draka, tento obraz je aj na toliari vydanom Gabrielom Báthorym v roku 1611
Tzv. veľký erb Žigmunda Báthoryho, sedmohradského kniežaťa (1581-1597, 1598-1599, 1601-1602). Tu je badateľná snaha heraldického vyjadrenia typického pre danú dobu, kde erb poukazoval na všetky krajiny, kde vládol – tu konkrétne okrem Sedmohradska aj Moldavska, Valašska kde bol kniežaťom, ríšsky orol symbolizuje vojvodstvo Opole (Oppeln) a Ratibor.
Nádasdy z Nádasdu a Fogarasföldu
Erb: v modrom štíte je na striebornej vodnej hladine medzi dvoma zelenými trstinami strieborná kačka. Spod koruny na uzatvorenej turnajovej prilbe splývajú tu i tam modro-strieborné prikrývky. Klenotom je strieborná stojaca rozkrídlená vzlietajúca kačka.
Heslom rodu bolo:
Si Deus pro Nobis quis contra Nos? (Ak Boh s nami, kto proti nám?), Pavol Nádašdy
Deo, Regi et Patriae (Bohu Kráľovi a vlasti), František II Nádašdy
Rod je doložený už v 13. stor., erb je doložený v pečatiach rodu spravidla v nemennej forme, ktorú erb získal v 15. stor. Je to zvláštnosť, pretože kým iné rody heraldicky vyjadrovali svoj spoločenský postup tým, že erb dopĺňali o heraldické atribúty barónskeho, či grófskeho stavu, Nádašdyovci to nikdy nerobili, ostávali pri základnej forme svojho erbu.