DVD

Juraj Jakubisko (scenár a réžia)

Najvýznamnejší filmový a divadelný režisér Českej a Slovenskej republiky

Životopis a profil osobnosti
Narodil sa 30. apríla 1938 v astrologickom znamení Býka. Muži v tomto znamení sú charakterizovaní ako praktické, kľudné a rozvážne povahy, no nanajvýš opatrné. To možno niekedy evokuje aj myšlienku, že im chýba romantická stránka, čo je absolútny omyl, hlavne u Juraja Jakubiska. Na druhej strane sa hovorí aj to, že Býk je tvrdohlavý. Ale tvrdohlavosť obrátená „hore nohami“ je trpezlivosť a to je vzácna vlastnosť. A tá je rozhodne jednou z režisérových charakteristických čŕt.

 
Pochádza z východoslovenskej dedinky Kojšov neďaleko Košíc. A hoci dnes žije v Prahe, veľkú časť svojho diela vytvoril na Slovensku a preto zostáva stále československým režisérom, hoci tento štát už dávno neexistuje.
 
Počas svojej mladosti ešte pred nástupom na umelecké štúdiá sa venoval mnohým a skutočne rôznorodým záľubám: maľoval, písal básne, komponoval, hral amatérske divadlo, behal, pretekal na bicykli, bol leteckým modelárom, skákal na padáku, lietal na vetroni.
 
V roku 1962 po skončení UMPRUMu bol prijatý na pražskú FAMU, odbor réžia. Už počas vysokoškolského štúdia pracoval ako režisér experimentálneho divadla Laterna Magica. Svojimi filmovými experimentami – Posledný nálet, Každý deň má meno, Mlčanie, Dážď, Čakanie na Godota získal úspechy na mnohých medzinárodných študentských filmových festivaloch.
 
Svoj prvý celovečerný film Kristove roky natočil v roku 1966, v období po vpáde sovietskych vojsk v rokoch 1968 – 1969 dokončil filmy Vtáčkovia, siroty a blázni a Zbehovia a pútnici. Cenzúrou bol ale v roku 1970 tesne pred dokončením zastavený jeho ďalší film – Dovidenia v pekle, priatelia. Vďaka talianskemu producentovi Morisovi Ergasovi sa však negatív natočeného materiálu uchoval v Ríme a tak film mohol byť – ale až po 22 rokoch dokončený.
 
Okolnosti jeho dokončenia boli dosť kuriózne. Ergas sa už v Ríme snažil film zostrihať, nakoľko sa ale režisér pri natáčaní nedržal striktne scenára a veľa improvizoval, na základe negatívu ho nebolo možné zostrihať. Juraj Jakubisko síce do Ríma prepašoval akýsi „návod“ na strih, nakoľko ale k dispozícii nebola ani hudba a aj dialógy boli talianske, vznikol nie veľmi kvalitný film. Definitívne dokončený bol až po revolúcii, v roku 1990, samotným režisérom, ktorý nadviazal na svoju vlastnú verziu strihu i scenára.
 
Pre Juraja Jakubiska nastalo ťažké obdobie. Slovenská filmová tvorba mu zakázala natáčať filmy, v roku 1975 mu komisia dokonca odporučila odísť zo SFT, nakoľko, okrem iného, u neho „neboli predpoklady, aby vytváral či už hrané alebo krátkometrážne filmy, ktorými by sa angažoval pre uskutočnenie politiky KSČ“.
Po dlhej dobe dostal síce povolenie točiť, no v roku 1979, kedy jeho snímka Postav dom, zasaď strom získala medzinárodný úspech na filmovom festivale v Amsterdame, sa vzápätí ocitla na zozname zakázaných filmov a režisérovi bolo znovu zakázané pracovať na filmoch.
 
Z manželstva s modelkou a právničkou Ľudmilou Vášovou sa mu v roku 1975 narodila dcéra Žaneta.
 
V roku 1985 prišla svadba s herečkou Deanou Horváthovou a v tom istom roku sa im narodil syn. Následne ešte v tom istom roku natočil filmovú rozprávku Perinbaba v hlavnej úlohe s Guliettou Massini, manželkou režiséra Federica Felliniho.
 
V roku 1989 obsadil do svojho nového filmu Sedím na konári a je mi dobre po prvý krát manželku Deanu. O rok na to získal prvé významné ocenenie – československí filmoví novinári zvolili za najlepší film 80. rokov jeho dielo Tisícročná včela. Zároveň v tom istom roku (1990) konečne dokončil aj film Dovidenia v pekle, priatelia.
 
V roku 1992 začal pracovať na ďalšom filme – Lepšie je byť bohatý a zdravý, ako chudobný a chorý, kde si opäť jednu z hlavných postáv zahrala i jeho manželka.
 
V roku 1993 opustil aj s celou rodinou Slovensko a definitívne sa usadil v Prahe, o rok na to založila manželka Deana producentskú spoločnosť Jakubisko film s.r.o., aby sa stala producentkou jeho filmov.
Už pod hlavičkou novej spoločnosti vznikla v roku 1996 Nejasná správa o konci sveta, ktorá vzápätí získala množstvo medzinárodných i domácich filmových ocenení.
 
V roku 1999 sa Juraj Jakubisko stal členom Európskej filmovej akadémie, v roku 2000 bol ocenený ako Najlepší slovenský režisér 20. storočia. Za významný prínos za rozvoj filmového umenia získal zároveň Zlatú pečať juhoslovanskej kinotéky.
V roku 2001 bol menovaný docentom FAMU, zároveň získal Cenu za celoživotnú umeleckú činnosť Masarykovej akadémie umenia. Za dlhoročný umelecký prínos získal cenu ČFTA – Českého leva v roku 2002.
Do toho obdobia natočil celkom 13 celovečerných hraných filmov. Všetky boli prezentované na domácich i zahraničných festivaloch a spolu získali viac ako 80 ocenení. V roku 2003 prebral z rúk prezidenta SR Rudolfa Schustera Najvyššie štátne vyznamenanie Slovenskej republiky PRIBINOV KRÍŽ.
 
Zatiaľ posledným dokončeným filmom Juraja Jakubiska je Post coitum z roku 2004. V súčasnej dobe dokončuje Bathory, ktorý bude mať premiéru na jeseň roku 2007.
 
Okrem práce na filmoch a divadelných predstaveniach, nemožno nespomenúť aj iné nie menej významné režisérove aktivity. V prvom rade ide o výtvarnú činnosť, v ktorej určite nezostáva v priemernosti. Svoje práce prezentuje na samostatných výstavách obrazov alebo spoluúčasťou na vernisážach pri najrôznejších príležitostiach.
 
Vďaka svojmu typickému rukopisu, plnému alegórií, fantázie a vizionárskej obraznosti sa o Jurajovi Jakubiskovi píše ako o umelcovi, ktorý svojím magickým realizmom v tejto časti sveta znamená vo filme to, čo Gabriel Garcia Marquez v literatúre Latinskej Ameriky. Medzi jeho časté prívlastky v medzinárodnej tlači patrí aj prezývka „Fellini východnej Európy“.
Deana Jakubisková - Horváthová (producent)

Prvá dáma československého filmu

Životopis a profil osobnosti
Narodila sa 11. marca 1958 v znamení Rýb, o ktorých sa hovorí, že sú ako hlboké, tajomné more, do ktorého vtekajú všetky rieky. Astrológovia nikdy nepochybovali o kúzle žien, narodených v znamení Rýb. Majú síce i svoje záporné stránky, ale moderná doba ich vyzdvihuje ako emancipované a neústupné ženy.

Jej rodiskom je mesto pod Urpínom - Banská Bystrica. Stať sa herečkou sa rozhodla ešte v detstve, napriek tomu ale najprv musela vyštudovať gymnázium a až po jeho skončení v roku 1977 a proti vôli celej rodiny opustila rodné mesto a na VŠMU nastúpila štúdium herectva.
Po jeho skončení získala angažmá v Slovenskom národnom divadle, kde zotrvala dvanásť divadelných sezón, počas ktorých odohrala dvadsať hlavných úloh. Už vtedy mala povesť charakterovej herečky, čo potvrdila postavami v Ibsenovej hre Heda Gablerová alebo v Moliérovej komédii George Dandine.
 
Ako členka činohry SND má na svojom konte množstvo nezabudnuteľných postáv, ako napr. Lady Anne v Shakespearovej dráme Richard III., Hildu v Ibsenovej Pani z mora, či Sofiu v Gribojedových Útrapách z rozumu. Najväčšie uznanie divadelnej kritiky ale získala za stvárnenie schizofreničky Sophie vo Williamsovej dráme Nedeľa, pre bolesť ako stvorená.
 
V roku 1985 sa vydala za slovenského režiséra Juraja Jakubiska a v tom istom roku sa jej narodil i jediný syn Jorik.
 
Prvou výraznou filmovou úlohou, do ktorej ju manžel obsadil bola v roku 1988 postava fanatickej zväzáčky Želmíry vo filme Sedím na konári a je mi dobre.
 
Po revolúcii v roku 1989 sa rozhodla hájiť federálne záujmy a československy orientovanú politiku. Za túto angažovanosť bola donútená opustiť divadlo, čo len umocnilo rozhodnutie manželov Jakubiskovcov definitívne sa v roku 1992 presťahovať do Prahy. V tom istom roku si zahrala postavu nekonformnej fotografky Nony v ďalšom manželovom filme Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý.
 
Od roku 1993 hrala v divadle Bez zábradlí, po skončení divadelnej sezóny 1993–4 sa ale rozhodla venovať aj producentskej práci a založila vlastnú produkčnú spoločnosť Jakubisko film s.r.o. Už pod hlavičkou tejto spoločnosti spolu s manželom vytvorila v roku 1997 do tej doby najdrahší a najvýpravnejší film v histórii Česko – Slovenska Nejasná správa o konci sveta, kde zároveň stvárnila jednu z hlavných postáv – Veronu. Film následne získal 4 domáce a 5 zahraničných filmových cien a reprezentoval Jakubisko film na 60-tich filmových festivaloch v zahraničí.
 
V roku 2000 produkovala v réžii F.A. Brabca podľa mnohých nesfilmovateľnú básnickú baladu K. J. Erbena Kytice, kde sa podieľala i na scenári spolu s F.A. Brabcom a Milošom Macourkom .Film napriek ponurým predpovediam lámal nielen rekordy diváckej návštevnosti, ale získal aj 4 domáce a jednu zahraničnú filmovú cenu.
 
Po tomto úspechu sa vrhla do ďalšieho nevšedného projektu. Opäť v réžii svojho manžela sa rozhodla realizovať film mladého scenáristu Marcela Bystroňa Post Coitum s Francom Nerom a poprednými českými hercami v hlavných úlohách, ktorý mal premiéru v roku 2004.
 
A nasledoval ďalší, zatiaľ posledný film producentskej dielne Jakubisko film, výpravný historický thriller Bathory, ktorý už dnes, hoci ešte len pred premiérou prekonal čo do nákladnosti aj výpravy zatiaľ najdrahšiu Nejasnú správu o konci sveta. Do hlavných úloh filmu sa jej opäť podarilo obsadiť nielen svetové hviezdy, ale aj množstvo známych českých i slovenských hercov.
Film bude mať premiéru v septembri 2007 na Slovensku a následne v októbri 2007 v Českej republike.
 
Deana Jakubisková – Horváthová je vo svojich divadelných a filmových úlohách, ale aj v osobnom živote vnímaná kontroverzne – milovaná i nenávidená, pokorná i panovačná, nežná ale aj tvrdá, ukľudňujúca i provokatívna. Vždy je to ale plnokrvná žena, osobnosť plná energie a jednoducho prvá dáma československého filmu.
F. A. Brabec (kamera)

Odbor filmovej a televíznej kamery vyštudoval na FAMU. Už počas štúdia pracoval na niekoľkých profesionálnych krátkych dokumentárnych filmoch, za ktoré získal aj ocenenie na filmovom festivale v Oberhausene.

Ako režisér a kameraman pracoval na mnohých celovečerných filmoch, za ktoré získal významné ocenenia. Stál za kamerou školského filmu Jana Svěráka Sbohem, nádražíčko, ako samostatný kameraman debutoval filmom Ireny Pavláskovej Čas sluhů, neskôr s ňou spolupracoval aj na filme Corpus delicti. S Janom Svěrákom sa zišiel opäť pri realizácii filmu Obecná škola, ktorý bol nominovaný na Oscara a získal cenu za kameru na FF Bellinzone 1992 v Smacznego. Jeho kameramanský výkon na filme Jízda (znovu pod režijným vedením Jana Svěráka) ocenili Českým levom 1994 za najlepšiu kameru a Kryštálovým glóbusom na MFF v Karlových Varoch v roku 1995. V roku 1996 získal ďalšiu sklenenú plastiku Českého leva za film Král Ubu, ktorý aj sám režíroval. Natočil zaujímavú adaptáciu „povinnej“ školskej literatúry – šesť balád zo zbierky Karla Jaromíra Erbena Kytice. Aj tento film získal ocenenie Český lev za najlepšiu kameru (2000).

Počas celého autorského obdobia spolupracuje aj na tvorbe reklám, asi stopäťdesiat ich natočil ako kameraman a päťdesiat realizoval ako režisér a kameraman. V oboch oblastiach získal tiež významné ocenenia, napr. za reklamu Tetra Pack v roku 1998 Zlatý klinec v Slovenskej republike za najlepšiu reklamu.

Vytvoril aj desiatky videoklipov – pre Karla Gotta, Lucii Bílou, Dana Hůlku, Jaromíra Nohavicu, Ilonu Csákovú, Daniela Landu, Ivetu Bartošovú, Petra Muka a mnohých iných. Českú Grammy 1996 získal za najlepší videoklip pre Lucii Bílou – Ave Maria.

Ján Ďuriš (kamera)

Absolvoval FAMU v Prahe, ale svoju profesionálnu dráhu začal už pred začiatkom štúdií ako asistent kamery v Slovenskej televízii v Bratislave. Po skončení štúdia začal pracovať v Krátkom filme v Bratislave. V roku 1976 sa začala jeho dlhoročná spolupráca s režisérom Jurajom Jakubiskom, keď spolu natočili veľmi úspešný film Bubeník Červeného kríža. Prvý hraný film Hra na telo režiséra Jána Zemana natočil v roku 1978. Počas ťažkého životného obdobia po smrti manželky vytvoril opäť s Jurajom Jakubiskom televízny seriál Frankensteinova teta, v roku 1995 Nejasnou zprávu o konci světa. Film okrem iných získal cenu aj za kameru na MFF Montreal v roku 1997. Za film Voľnomyšlienkár získal na festivale ARTFILM v roku 2002 prémiovú cenu IGRIC v kategórii televízna a dramatická tvorba. V roku 2003, počas vojny v Iraku, natočil v San Francisku sekvenciu slovensko–amerického filmu Pokrvné vzťahy, v tom istom roku prijal opäť ponuku na spoluprácu s Jurajom Jakubiskom na filme Post Coitum, za ktorý získal cenu Kamera 2005, udeľovanú asociáciou slovenských kameramanov. O pár rokov neskôr pracoval na ďalšom filme Juraja Jakubiska - Bathory.

V roku 1991 začal prednášať na VŠMU v Bratislave, v roku 1996 sa stal docentom.

Chris Blunden (strih)

V oblasti filmového strihu začal pracovať v roku 1976 podľa vzoru svojho otca. Ako asistent strihu pracoval na filmoch Richarda Attenborougha Vzdialený most, Hojnosť – adaptácii hry Davida Hareho, v ktorom si pod réžiou Freda Schepsiho zahrala Meryl Streepová, Highlander, Votrelci režiséra Jamesa Cameronaa Dobrodružstvá baróna Prášila – komickom vizionárskom pohľade Terryho Gilliama na klasické príbehy 18. storočia.

Majstrom strihu sa stal v roku 1989 svojou prácou na rôznych filmoch, vrátane Nekonečného príbehu II. v réžii Georga Millera, filmu Hackeri, v ktorom si zahrala Angelina Jolieová, Mr. Bean, komédii Rowana Atkinsona, ktorá zarobila viac ako sto miliónov dolárov ešte predtým, ako sa dostala na trh v USA, romantickej komédii Kaya Mellorsa Fanny a Elvis a na filmu Rytieri nebies, akčnej dráme Tonyho Billsa.

V súčasnom období ukončil strihové práce na filme Juraja Jakubiska Bathory.

Jaroslava Pecharová (kostýmy)

Vyštudovala textilné návrhárstvo v Brne, pôsobila ako návrhárka v textilnom priemysle, aj ako kostýmová návrhárka vo Filmovom štúdiu Barrandov a Českej televízii. Navrhovala kostýmy pre množstvo českých filmov: Akumulátor 1., Jízda, Válka barev, Král Ubu, Kytice, Rok ďábla, Krysař, Bolero a najnovšie Bathory. Spolupracovala aj s významnými českými fotografmi, na reklamách, videoklipoch a ako stylistka pre speváčky Luciu Bílú či Ivetu Bartošovú. Za film Rok ďábla získala nomináciu na Českého leva za najlepšie kostýmy, za filmy Kytice a Král Ubu nomináciu na najlepší výtvarný čin.

Jana Radilová (masky)

Jana Radilová sa narodila v roku 1957, v roku 1976 ukončila na strednej škole odbor holič – kaderník, v roku 1978 odbor maskér – parochniar. Štúdium si ešte doplnila v roku 1987 ukončením strednej odbornej školy.

 V rokoch 1976 – 1992 pracovala ako maskérka vo Filmových štúdiách Barrandov. Neskôr v rokoch 1996 - 2006 vytvorila ako umelecká maskérka masky na množstve známych českých filmov: Pasti, pasti pastičky, Návrat idiota, Z pekla štěstí I., II., Kytice, Perníková věž, Bolero, Pánská jízda, Hrubeš a Mareš jsou kamaráti do deště, Bathory a Tajnosti.
 
Podieľala sa aj na množstve zahraničných filmov, momentálne pracuje na filme O život v réžii Milana Šteindlera.
Jan Jirásek (hudba)

Hudobný skladateľ. Súkromne študoval skladateľstvo u profesora Miroslava Raichla, neskôr vyštudoval odbor hudobného skladateľstva na JAMU v Brne. Súčasne študoval aj elektro–akustickú, počítačovú a elektronickú hudbu a hudobnú teóriu. Pracoval ako redaktor a produkčný Československého rozhlasu a produkčný Audioštúdia Českého rozhlasu Praha.

Jeho skladby sa objavujú na významných festivaloch súčasnej tvorby (Synthese 90 v Bourges, Elektronmusik festival Stockholm, ler Colloque International des jeunes Compositeurs de Musique Electro-accoustique 1991, UNESCO v Paríži, Ars Electronica, Festival Pražské jaro, Schleswig–Holstein Festival, Československá noc Mníchov 1990, Mníchovské bienále).

Komponuje skladby pre známe inštitúcie a hudobníkov, príznačné pre neho sú krátke, výrazné, rytmicky bohaté motívy a zmysel pre zvukovú farbu.

Prvé ocenenie, Cenu Nadácie český hudobný fond, získal za skladbu Labyrint v roku 1989. Zložil hudbu k množstvu divadelných predstavení: Babylonská vež, premiéra v 1993 v Charlesville vo Francúzsku; Don Quijote 1994 v Adelaide v Austrálii; Coca–Kaba 1994 vo Vancouveri, Kanada. Vydal CD Renesance lidskosti, ktoré bolo spoločnosťou BMG Classic v Nemecku vyhlásené ako „CD mesiaca“, Chléb a hry a Lucie Bílá na festivalu Pražské jaro, Pašije Svatého Lukáše. Vyučoval a stážoval na prestížnych svetových univerzitách a niekoľkokrát na Medzinárodnej hudobnej akadémii Praha–Viedeň–Budapešť, usporiadanou Univerzitou múzických a výtvarných umení vo Viedni.

Napísal hudbu k filmom Nejasná zpráva o konci světa, (za ktorú získal cenu Český lev 1997), Kuře melancholik (nominácia na Českého leva v roku 2000), Kytice (Český lev 2001).

Zoznam.sk | Topky.sk| bontonfim.sk