Projektant architektonickej časti:DOPRAVOPROJEKT, a. s. Projektant odborných častí:DOPRAVOPROJEKT, a. s.
- líniová časť cesta R1: Ing. Miroslav Novodomec
- dominantná stavba most nad potokom Lutila a riekou Hron: Ing. Jaroslav Guoth
Hlavný zhotoviteľ:Združenie Žarnovica IIČlenovia: Doprastav, a. s. – líder združenia
Inžinierske stavby, a. s., Strabag s. r. o., Eurovia CS a. s.Hlavný stavbyvedúci:Ján KarásekStavebník:Národná diaľničná spoločnosť, a. s. Dozorná činnosť:Inžinierske združenie AMBERG & SGS, v zastúpení AMBERG ENGINEERING SLOVAKIA, s. r. o. Investičné náklady s DPH:130,2 mil. €Stavebné náklady s DPH:123,3 mil. €Lehota výstavby:11/2008 – 06/2011

8,372 km úsek rýchlostnej cesty  má pre Slovensko z hľadiska celospoločenského a dopravného veľký význam. Je posledným úsekom zhomogenizovania štvorpruhovej cesty R1 Hronský Beňadik – Banská Bystrica.  Úsek cesty I/65 medzi Žarnovicou a Žiarom nad Hronom bol donedávna známy ako tzv. „žiarsky lievik“ s veľkým počtom dopravných nehôd a dopravnými zápchami v križovatke Ladomerská Vieska  s dlhými  kolónami vo všetkých dopravných smeroch.  Dobudovaním tohto úseku sa eliminovali tieto negatívne účinky dopravy, zvýšil sa komfort cestovania, dochádza k úsporám z pohľadu skrátenia cestovného času, zvýšila sa dopravná kapacita, jazdná rýchlosť a predovšetkým bezpečnosť.  Rešpektuje morfológiu terénu s jej citlivým umiestnením do prírodnej scenérie, s vyvážením výšky cestných násypov, resp. zárezov. Cestné teleso je v prevažnej miere vedené v súbehu s riekou Hron, čo si vyžiadalo jeho ochranu opevnením kamennými pätkami voči storočnej hladine rieky Hron. Na konci úseku bolo náročné dobudovanie mimoúrovňovej križovatky ciest R1 s cestami I/65, III/05076 v Šášovskom Podhradí, realizované za plnej cestnej premávky. Cestu lemujú  zárubné múry z prírodného kameňa (červený ryolit). Priľahlé územie voči nepriaznivým účinkom hluku z dopravy chráni 3.860 m protihlukových stien. V umiestnení trasy v priečnom reze v terénnom reliéfe v mieste odrezu je niveleta rozdelená do dvoch výškových úrovní, čím sa dosiahla úspora zemných prác, zvýšila stabilita svahu s rešpektovaním architektonického výrazu krajinného prostredia. V kritickom zosuvnom úseku sa stabilita svahu zabezpečila zemnými kotvami  cez kotevný veniec v dĺžke 197 m. Zárubné múry v tomto úseku sú kotvené zemnými lanovými kotvami – zabezpečenie stability svahu. Výrazovo a architektonicky je aj dominantný mostná stavba - most cez rieku Hron a potok Lutila. Konštrukciu  monolitického predpätého mosta  tvorí systém „extradosed“, t. j. voľné káble vedené  mimo prierez nosnej konštrukcie cez železobetónové pylóny zmonolitnenými s nadpodporovými priečnikmi. Svojím dispozičným návrhom a konštrukčným riešením vytvára pútavú konštrukciu pohľadovo značne exponovanej stavby na hranici intravilánových území. Most je pohľadovo pôsobivý, proporčne odpovedá mierke krajiny a jeho konštrukcia vyjadruje súčasnú dobu a pokrok vo vede i technológii, a svojím dopravným komfortom predovšetkým dobre slúži užívateľom cesty.