CENA VEREJNOSTI 2011

17. ročník celoštátnej súťaže Stavba roka 2011 sa uskutočňuje pod záštitou najvyššieho ústavného činiteľa  prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča. Je prestížnou prezentačnou súťažou realizovaných stavieb na Slovensku bez ohľadu na štátnu príslušnosť autorov ich architektonických riešení, projektantov, hlavných zhotoviteľov, stavebníkov či developerov, organizátorom ktorej je  Združenie pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva – ABF Slovakia (v texte ďalej len „ABF Slovakia“). V tomto roku vstúpila súťaž do 17. ročníka. Jej poslaním je podpora kvality komplexnej realizácie stavebného diela ako súčasť uceleného štátneho systému riadenia kvality v odvetví výstavby a stavebníctva. Jedným z gestorov tohto systému je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a garantmi kvality jeho realizácie sú Slovenská komora stavebných inžinierov a Slovenská komora architektov. 11 vyhlasovateľov (pozri štatút ceny) ju vyhlasuje pre stavebné diela v kategóriách Budovy a  Inžinierske stavby (novostavby, rekonštrukcie, obnovy).   V tomto ročníku 7-členná odborná porota s medzinárodnou účasťou posudzuje podľa technickej dokumentácie a obhliadkou in situ 30 stavebných diel  s lokalitami po celom území Slovenska a udelí  trinásť cien a z nich hlavnú cenu titul Stavba roka 2011. 

ABF Slovakia dáva po tretí raz v 17-ročnej  histórii tejto súťaže   aj širokej verejnosti možnosť hlasovať o najkrajšiu stavbu, a to o CENU VEREJNOSTI 2011.  30 stavieb, vystavených na známom internetovom portáli zoznam.sk, sa uchádza   o našu priazeň v dňoch od  01. septembra  do 07. októbra 2011,  a to svojím architektonickým a urbanistickým riešením, stavebno-konštrukčným riešením, kvalitou stavebnej realizácie, resp. viac či menej veľkolepým investičným zámerom stavebníka (investora) či developera.   Na niekoho z nás zapôsobí fasáda – sklo, hliník či iný tradičný materiál -, na niekoho usporiadanie hmôt či ich prienikov,  na iného netradičná architektúra, resp. celospoločenský prínos stavby  pre našu obec, mesto, región či Slovensko z hľadiska hospodárskeho, ekologického, sociálneho, bývania, turistického ruchu či trvalo udržateľného rozvoja atď. Teda porotou sa počas internetového hlasovania stávame my občania.  

Bude opäť zaujímavé, ako dopadne konfrontácia medzi príslušnou odbornou verejnosťou, ktorú v súťaži zastupuje porota a širokou porotou nás verejnosti... Aj keď verejnosť by nemala ovplyvňovať architekta v jeho tvorbe, ktorá  nie je voľnou umeleckou tvorbou, riadi sa zákonitosťami, ktoré by mal architekt rešpektovať, ale má prirodzené právo vyjadrovať sa, ako to je v rozvinutých zahraničných ekonomikách, napr., k využívaniu stavebných pozemkov a k  investičným zámerom ich vlastníkov (verejných i súkromných stavebníkov či developerov), aby ich nie vždy primerané ekonomické záujmy deformovali tvorivé ambície a kreativitu  architektov či prostredie, v ktorom žijeme – megalomanské stavby v historických častiach miest či v hustej mestskej zástavbe, či  v lesoparkoch ap. A k tomu je potreba rozhľadenosť nás širokej verejnosti aj v oblasti architektúry a staviteľstva, zvyšovanie nášho vedomostného potenciálu, a tým zákonite zvýšené sebavedomie pri petičných aktivitách, či zaujímaní stanoviska k územným plánom rozvoja obcí, miest a regiónov. Veď  stavebné dielo prinajmenej dve generácie priam bytostne vplýva na náš život, formuje ho a zveľaďuje a kultivuje nielen prostredie, krajinu, ale aj nás. A aj to je jednou z ambícií súťaže Stavba roka a Ceny verejnosti, zúčastňovať sa na tomto procese, nazvime, to „renesancie“ ducha, a tým aj kvality života nás občanov.  Súťaž Stavba roka a internetová anketa Cena verejnosti  prezentujú zaujímavé stavebné diela, realizované na Slovensku v ostatnom období, ale čo je nie menej dôležité,  zverejňujú, kto je za ich komplexnú kvalitu realizácie menovite zodpovedný, architektov, projektantov, zhotoviteľov (stavebné firmy), stavebníkov (investorov) či developerov.  Teda fyzické či právnické osoby, ktorým „certifikát“ kvality vystavuje už 17 ročníkov tejto súťaže porota, a to nielen tým oceneným. Už len tým, že sú tieto stavebné diela v súťaži Stavba roka, by mali spĺňať nároky komplexnej kvality.

Zriaďovateľ tejto Ceny a jej organizátor Združenie  ABF Slovakia vám želá, vážení respondenti, pri vstúpení do galérie stavebných diel súťaže Stavba roka 2011 na tomto internetovom portáli zoznam.sk  pekný zážitok pri ich prehliadke a vyslovuje presvedčenie, že nielen jedno z týchto z rôznych hľadísk  zaujímavých diel  postavených za ostatné obdobie na Slovensku, možno dokonca niekde blízko vášho bydliska... či vo vašej obci, meste,    vás zaujme natoľko, že im dáte tie najvyššie hodnotenia. O tom, ktoré z nich to bude, sa zverejní  19. októbra 2011 na slávnostnom vyhlásení výsledkov súťaže Stavba roka 2011 a odovzdávaní cien, aj so zverejnením vášho hlasovania, teda stavby s titulom CENA VEREJNOSTI 2011. Záznam odvysiela STV2 v hlavnom vysielacom čase o 20.05 hod. dňa 29. októbra 2011.  Históriu slávnostného odovzdávania týchto cien začala písať v roku 2009  prvá dáma SR pani Silvia Gašparovičová, manželka prezidenta SR.

 

Cenu verejnosti 2011 získava stavba s najvyšším percentuálnym ratingom.

Hlasovanie je ukončené .


Viac informácií ako stavať nájdete na www.akostavat.com

Výsledky internetového hlasovania cena verejnosti 2011:

 
Názov stavby
Rating
1. miesto
07. Multifunkčný komplex River Park, Bratislava
5,000
2. miesto
29. Polyfunkčný objekt RETRO, Bratislava
4,920
3. miesto
04. Obytný súbor Senec Gardens
4,880
4. miesto
02. Zimný štadión Ondreja Nepelu, Bratislava
4,800
5. miesto
19. Hotel Zochova Chata****, Modra
4,760
6. miesto
08. Dom, ktorý dáva energiu pre život, energeticky sebestačný, trvalo udržateľný,
murovaný rodinný dom, postavený zo stavebného systému MGU, Piešťany
4,640
7. miesto
12. Terminál - Letisko M. R. Štefánika Bratislava - Airport Bratislava, a. s. (BTS)
4,688
8. miesto
21. Rodinný dom, Bratislava
4,685
9. miesto
05. Rekonštrukcia komplexu budov Starej radnice a Apponyiho paláca, Bratislava
4,681
10. miesto
14.Rýchlostná komunikácia R1 Žarnovica – Šášovské Podhradie, II. etapa
4,600

najhoršia Hlasujte: najlepšia
1 2 3 4 5
Rating: 4.84
14.Rýchlostná komunikácia R1 Žarnovica – Šášovské Podhradie, II. etapa
Rýchlostná komunikácia R1 Žarnovica – Šášovské Podhradie, II. etapa, Žiar nad Hronom
novostavba
Žiar nad Hronom, Banskobystrický kraj

Projektant architektonickej časti:DOPRAVOPROJEKT, a. s. Projektant odborných častí:DOPRAVOPROJEKT, a. s.
- líniová časť cesta R1: Ing. Miroslav Novodomec
- dominantná stavba most nad potokom Lutila a riekou Hron: Ing. Jaroslav Guoth
Hlavný zhotoviteľ:Združenie Žarnovica IIČlenovia: Doprastav, a. s. – líder združenia
Inžinierske stavby, a. s., Strabag s. r. o., Eurovia CS a. s.
Hlavný stavbyvedúci:Ján KarásekStavebník:Národná diaľničná spoločnosť, a. s. Dozorná činnosť:Inžinierske združenie AMBERG & SGS, v zastúpení AMBERG ENGINEERING SLOVAKIA, s. r. o. Investičné náklady s DPH:130,2 mil. €Stavebné náklady s DPH:123,3 mil. €Lehota výstavby:11/2008 – 06/2011

8,372 km úsek rýchlostnej cesty  má pre Slovensko z hľadiska celospoločenského a dopravného veľký význam. Je posledným úsekom zhomogenizovania štvorpruhovej cesty R1 Hronský Beňadik – Banská Bystrica.  Úsek cesty I/65 medzi Žarnovicou a Žiarom nad Hronom bol donedávna známy ako tzv. „žiarsky lievik“ s veľkým počtom dopravných nehôd a dopravnými zápchami v križovatke Ladomerská Vieska  s dlhými  kolónami vo všetkých dopravných smeroch.  Dobudovaním tohto úseku sa eliminovali tieto negatívne účinky dopravy, zvýšil sa komfort cestovania, dochádza k úsporám z pohľadu skrátenia cestovného času, zvýšila sa dopravná kapacita, jazdná rýchlosť a predovšetkým bezpečnosť.  Rešpektuje morfológiu terénu s jej citlivým umiestnením do prírodnej scenérie, s vyvážením výšky cestných násypov, resp. zárezov. Cestné teleso je v prevažnej miere vedené v súbehu s riekou Hron, čo si vyžiadalo jeho ochranu opevnením kamennými pätkami voči storočnej hladine rieky Hron. Na konci úseku bolo náročné dobudovanie mimoúrovňovej križovatky ciest R1 s cestami I/65, III/05076 v Šášovskom Podhradí, realizované za plnej cestnej premávky. Cestu lemujú  zárubné múry z prírodného kameňa (červený ryolit). Priľahlé územie voči nepriaznivým účinkom hluku z dopravy chráni 3.860 m protihlukových stien. V umiestnení trasy v priečnom reze v terénnom reliéfe v mieste odrezu je niveleta rozdelená do dvoch výškových úrovní, čím sa dosiahla úspora zemných prác, zvýšila stabilita svahu s rešpektovaním architektonického výrazu krajinného prostredia. V kritickom zosuvnom úseku sa stabilita svahu zabezpečila zemnými kotvami  cez kotevný veniec v dĺžke 197 m. Zárubné múry v tomto úseku sú kotvené zemnými lanovými kotvami – zabezpečenie stability svahu. Výrazovo a architektonicky je aj dominantný mostná stavba - most cez rieku Hron a potok Lutila. Konštrukciu  monolitického predpätého mosta  tvorí systém „extradosed“, t. j. voľné káble vedené  mimo prierez nosnej konštrukcie cez železobetónové pylóny zmonolitnenými s nadpodporovými priečnikmi. Svojím dispozičným návrhom a konštrukčným riešením vytvára pútavú konštrukciu pohľadovo značne exponovanej stavby na hranici intravilánových území. Most je pohľadovo pôsobivý, proporčne odpovedá mierke krajiny a jeho konštrukcia vyjadruje súčasnú dobu a pokrok vo vede i technológii, a svojím dopravným komfortom predovšetkým dobre slúži užívateľom cesty.