Rodinná komédia, v ktorej sa spája animovaný i hraný film, uvádza na plátna kín všetkým dobre známych modrých hrdinov, Šmolkov. Zlý čarodej Gargamel vyženie Šmolkov z dedinky a počas jeho neustáleho prenasledovania prejdú všetci spoločne kúzelným portálom, ktorý ich zavedie do nášho sveta, priamo doprostred newyorského Central Parku. Malí modrí Šmolkovia musia nájsť spôsob, ako sa dostať späť domov do dedinky skôr, ako ich Gargamel znovu vystopuje.

Hrajú:

Neil Patrick Harris (Patrick)
Jayma Mays (Grace)
Sofia Vergara (Odile)
Hank Azaria (Gargamel)

V slovenskom znení v hlavných úlohách:

TATKO ŠMOLKO - IVAN ROMANČÍK
ŠMOLINKA - ANDREA KIRÁĽOVÁ
GARGAMEL - RICHARD STANKE
GRACE - MONIKA BEKR-HILMEROVÁ
PATRICK - DUŠAN CINKOTA
BABROŠ - TOMÁŠ HALLON
CHRABROŠ - JÁN TRÉGER
HUNDROŠ - ŠTEFAN KOŽKA
MUDROŠ - DANIEL FISCHER
ROZPRÁVAČ - JÁN GALOVIČ
ŠÉFKO - ANDREJ BIČAN
ODILE - ZUZANA PORUBJAKOVÁ

Zaujímavosti o filme

Šmolkov v roku 1958 vytvoril belgický karikaturista Pierre Culliford známy ako "Peyo". Ten ich po prvý raz svetu predstavil na stránkach komiksového časopisu "Le Journal de Spirou". „Schtroumpfs“, tak sa volali, sa okamžite preslávili – vydavateľ bol zavalený množstvom listov od čitateľov, ktorí žiadali ďalšie príbehy – a tak sa v priebehu nasledujúcich päťdesiatich rokov stali nepopierateľným fenoménom na stránkach komiksov, kníh, na televíznych obrazovkách, vo filmoch, videohrách, hraných seriáloch a tiež na pultoch obchodov s hračkami (predalo sa cez 300 miliónov figuriek). Príbehy malých modrých škriatkov, na ktorých striehne zlý černokňažník Gargamel so svojím kocúrom Azraelom, sa v 80. rokoch stali populárnym animovaným seriálom v produkcii spoločnosti Hanna-Barbera Productions. Záujem o Šmolkov neustále stúpa, pretože deti, ktoré so Šmolkami vyrastali, sa v súčasnosti sami stávajú rodičmi a zoznamujú so Šmolkami i svoje deti.

Podľa producenta Jordana Kernera je ľahké pochopiť, prečo Šmolkovia zabávajú generácie ľudí po celom svete. Nejde len o to, že sú roztomilí – súčasne predstavujú to najlepšie z ľudskej povahy. „Šmolkovia sú analógiou národa,“ tvrdí Kerner. „Zdôrazňujú rodinu a dôležitosť spolupráce. A predovšetkým za každú cenu vidia v ľuďoch vždy to najlepšie. Šmolkom na druhých naozaj záleží.“
Teraz sa Šmolkovia po prvýkrát dostávajú mimo územia svojej dedinky a objavujú sa na filmových plátnach vo filme spoločností Columbia Pictures a Sony Pictures Animation ako Šmolkovia 3D. „V podstate ide o klasický film o tom, ako to vyzerá, keď sa Šmolko ocitne mimo svojho prirodzeného prostredia,“ hovorí Raja Gosnell, ktorý je režisérom filmu. „Inšpirovali sme sa spôsobom života Šmolkov a vsadili sme ho do kontrastu so súčasným New Yorkom.“
Príbeh vzniku filmovej verzie Šmolkov siaha až k spoločným raňajkám Kernera a legendárneho manažéra spoločnosti NBC Brandona Tartikoffa v roku 1980. Tartikoff Kernerovi navrhol, aby si prečítal knižnú sériu o Šmolkoch, ktorého adaptáciu v tej dobe zvažoval. Kernera to ihneď veľmi zaujalo. Tartikoff vytvoril neskôr klasický televízny seriál v spolupráci so spoločnosťou Hanna-Barbera, vysielaný v nedeľu dopoludnia, z ktorého sa za osem rokov odvysielalo 256 dielov.
V roku 1997 poslal Kerner prvý z nespočetného množstva listov Lafigovi, správcovi licencie na Šmolkov, v ktorom vyjadril záujem natočiť s nimi celovečerný film. V roku 2002, po tom, čo na základe Kernerovej adaptácie klasickej knihy Šarlotina pavučinka vznikol scenár, mal Kerner pre Peyových dedičov hmatateľný dôkaz, že sa ich postavy ocitli v dobrých rukách. Veronique Culliford, Peyova dcéra, vyhlasuje, že jej otec dal svojmu výtvoru určité kúzlo. „Šmolkovia sú si všetci veľmi podobní, ale súčasne je každý jedinečný,“ tvrdí. „Každý z nás sa s niektorým z nich dokáže stotožniť. Existuje Šmolko pre každú povahu. Sú veľmi milí, veľmi spoločenskí. Majú vlastnosti, po ktorých ľudia túžia.“
Ako Culliford dodáva, niektoré veci sa menia, ale Šmolkovia sú akýmsi záchytným bodom. „Príbehy sú stále populárne medzi ľuďmi preto, že ľudia sú skrátka ľudia. Sme takí, akí sme, a Šmolkovia odrážajú naše životy. Môžeme sa behom pár rokov zmeniť, môžu nás ovplyvniť technológie, ale v podstate sme stále rovnakí.“
Culliford a jej rodina túžia po natočení celovečerného filmu už niekoľko rokov. Keď začalo byť zrejmé, že Kerner s nimi zdieľa nadšenie a víziu, vnímala to sama ako „niečo kúzelné“. Jordan bol prvý, s kým sme sa stretli, kto túžil natočiť presne taký šmolkový film, aký sme si predstavovali sami,“ vraví.
Pre Culliford je jeho vznik splnením dlhoročného sna. Vyrástla obklopená dielom svojho otca. „Šmolkovia vznikli v roku 1958, keď som sa narodila,“ vysvetľuje. „Takže sú od samého začiatku súčasťou môjho života. Odjakživa žijem so Šmolkami. Môj otec pracoval doma a keď som prišla zo školy, boli všade Šmolkovia a rozprávali sme sa po šmolkovsky. Pre mňa je prítomnosť Šmolkov úplne prirodzená.“
Kerner sa domnieval, že tento film poskytuje dokonalú formu pre ďalšie pokračovanie šmolkových dobrodružstiev. Celý sa točil na slávnych miestach v New Yorku, akými sú Central Park a Belvedere Castle, ale aj FAO Schwarz, Ruská čajovňa, Rockefeller Center a brooklynský Prospect Park. Kerner dodáva, že skúsenosti a citlivý prístup režiséra Raja Gosnella – nehovoriac o jeho skúsenostiach s kombinovaním živých a počítačových animovaných hrdinov vo filmoch ako Scooby Doo či Čivava z Beverly Hills – sú dôvodom, prečo sa pre natáčanie tejto snímky dokonale hodil. „Musím povedať, že Raja je jedným z najchytrejších, najintuitívnejších, najmilejších a najskvelejších ľudí, s ktorými by ste chceli spolupracovať,“ prehlasuje. „Každý deň bol očarujúci. Všetci sme chceli natočiť film, na ktorý by sme boli hrdí.“
Rodina, ktorá vytvorila Šmolkov túžila zachovať ich poslanie v čo najvernejšej podobe – rovnako ako Kerner. „Najdôležitejšie zo všetkého,“ dodáva Culliford, „je to, aby Šmolkovia zostali Šmolkami. Po prvý krát v živote opúšťajú svoju dedinku, čo je vzrušujúci koncept.“
V mytológii Šmolkov je treba odpovedať na množstvo otázok a Kerner sa domnieva, že na ne existujú odpovede. Kto sú vlastne Šmolkovia a odkiaľ sa zobrali? Ako sa k nim dostal Gargamel a prečo je taký protivný? Prečo stvoril Šmolinku?
Jedným zo zvykov je aj predstavovanie nových Šmolkov. Tvorcovia filmu mali možnosť si vymyslieť troch úplne nových Šmolkov, pri čom jeden z nich - Silák má vo filme významnejšiu úlohu.
Vzhľadom k tomu, že v modrej dedinke žije zhruba sto Šmolkov, plus mínus Šmolko, nie je jednoduché uspokojiť každého fanúšika. Musíte mať na to trpezlivosť, mozog, chovať sa dospelo...a možno k tomu potrebujete mať i fúzy. Niečo ako múdry vodca Šmolkov, Tatko Šmolko, ktorý vie najlepšie, ako si dať so Šmolkami rady. Tatka môžete často nájsť v jeho domčeku s knihou kúziel v ruke, ako varí lektvary na ochranu pred zlým čarodejom Gargamelom. Keď Tatkove kúzla predpovedajú prichádzajúcu katastrofu, je postavený pred zatiaľ najväčšiu úlohu vôbec: musí sa postaviť Gargamelovi a previesť Šmolkov bezpečne New Yorkom!
Na Šmolinke je niečo výnimočné. Nech už je to jej krása, milý hlas, okúzľujúca osobnosť či holá skutočnosť, že ide o JEDINÉ dievča medzi stovkami chlapcov. Šmolinka jednoducho dokáže ostatným Šmolkom úplne zamotať hlavu. Pôvodne ju stvoril Gargamel, aby s jej pomocou polapil ostatných Šmolkov, ale Tatko ju svojimi kúzlami zachránil a premenil ju v skutočného Šmolka. A keď je nútená postaviť sa voči svojmu pôvodnému stvoriteľovi, dokáže mu dať až prekvapivo jasne najavo, čo si o ňom myslí.
Keby na svete neexistovalo nešťastie, nemal by Babroš možnosť poznať nič, čo v sebe obsahuje slovo „šťastie“. Jeho ľavá ruka nevie, čo robí pravá a čapica mu večne padá do očí. Babrošove pôvodne len tie najlepšie úmysly sú opäť zdrojom veľkých problémov – a tentokrát ostatných zavedie na podivné cudzie miesto, do New Yorku. Ale v každom z nás sa ukrýva hrdina a keď ho ostatní Šmolkovia potrebujú, dokáže Babroš, že je možné prekonať vlastný osud. Pokiaľ má každá obec svojho blázna, má každá dedinka tiež svojho Mudroša. Je až príliš horlivý a až prehnane sčítaný, čo z neho robí „vševeda“, ktorý ale tak úplne zase všetko nevie. Mudroš je z vlastnej iniciatívy pravou rukou Tatka Šmolka, a aj keď je so svojim encyklopedickým poučovaním občas protivný, je to možno ten pravý Šmolko, na ktorého by ste sa obrátili so žiadosťou o kúzlo, keď práve nie je po ruke Tatko Šmolko. Siláka poznáte veľmi jednoducho podľa jeho sukne, hrdzavých kotliet, mužného výzoru a škótskeho prízvuku. Bez obáv sa postaví akémukoľvek riziku. Je to Šmolko, ktorý najskôr šmolkuje a až potom kladie otázky. Pre svojich kamarátov je ochotný vrhnúť sa hlava nehlava okamžite do každého dobrodružstva.
Silák bol stvorený špeciálne pre tento film. „Je to náš akčný hrdina,“ vysvetľuje Gosnell. „Je to večný optimista a má guráž, je to náš drsňák, ktorý sa prvý rúti do akejkoľvek situácie.“
Pokiaľ ste si mysleli, že je každý Šmolko šťastný, veselý a usmievavý ako slniečko, tak ste ešte nenatrafili na Hundroša. Každé ráno vyšmolkuje z postele ľavou nohou. Neznáša slnko, z radosti je mu zle a zo šťastia je nešťastný. Ale za všetkým tým mračením a brblaním sa kdesi hlboko ukrýva srdce zo zlata...aj keď on pravdepodobne neznáša i zlato.
Pokiaľ by ste hľadali nejaké pomenovanie pre škaredého človeka, bolo by to Gargamel. A keby posadnutosť mala telo, vypadala by ako Gargamel. Tento zlý čarodej je posadnutý všetkým, čo sa týka Šmolkov: na nič iné nemyslí, o ničom inom nehovorí, po ničom inom netúži. Čo sa týka kúziel, je to nula, a na stupnici čistotnosti je hodnotený stupňom -100. Gargamel ale neustále vymýšľa nové a komplikované spôsoby, ako chytiť legendárnych Šmolkov a zbaviť ich „podstaty“ - kľúčovej ingrediencie tých najmocnejších kúziel! Gargamel je schopný urobiť čokoľvek, keď vidí akú takú šancu polapiť Šmolkov...napríklad sa aj vrhnúť do „vriaceho kotla“ do New Yorku, len aby sa stal najmocnejším čarodejom na svete.
Gargamela stvárnil Hank Azaria. „Gargamel je zlý a je na to dosť hrdý,“ tvrdí Azaria. „Túži po tom prestať byť mizerným čarodejom a stať sa skvelým čarodejom. Preto je posadnutý Šmolkami – potrebuje ich kúzelnú modrú hmotu, aby s jej pomocou získal väčšiu moc.“
Ale Gargamelov vzťah k Šmolkom sa nedá vysvetliť len tak jednoducho. „Myslím, že ich jednoducho len neznáša – sú takí šťastní a on je úplne sám, len so svojim kocúrom. Poháňa ho hlúpa a obyčajná nenávisť,“ vraví Azaria. Gargamelovým spojencom je Azrael, jeho kocúr. A Azaria zistil, že si musí k Azraelovi vybudovať vzťah nie len v rámci príbehu, ale že si musí rovnako zvyknúť i na svojho živého hereckého zvieracieho kolegu.
Keď Gargamel so Šmolkami prejdú portálom do New Yorku, súčasne vstúpia do života Patricka Winslowa a jeho ženy Grace. Patrick Winslow je mladý marketingový manažér kozmetickej spoločnosti Anjelou a chystá sa spolu s manželkou založiť si rodinu. Je to doslova klbko nervov – čokoľvek ho dokáže vyviesť z miery, v nemalej miere aj jeho skoré otcovstvo a nová práca, a keď sa mu do života pripletú ešte Šmolkovia, nebude to mať určite jednoduché! Rolu Patricka si zahral Neil Patrick Harris. „Patrick je ženatý a so svojou ženou čakajú dieťa – snaží sa presadiť v manažérskom svete a neustále sa obáva, že príde o prácu. Takže je to skôr obchodník a z toho dôvodu sa spoločne so svojou ženou tak trochu obáva, že nebude dobrým rodičom alebo že nebude pripravený na narodenie ich dieťaťa – nie len fyzicky, ale aj citovo.“
„Keď sa v jeho živote objavia Šmolkovia, musí s nimi jednať veľmi trpezlivo, takmer otcovsky, a vďaka tomu si postupne uvedomí svoj potenciál, že má na to, stať sa skvelým otcom,“ pokračuje Harris.
Grace Winslowová je návrhárka nábytku a Patrickova milujúca a chápavá manželka v piatom mesiaci tehotenstva. Jej manžel na tom nie je úplne najlepšie, s ohľadom na dieťa, novú prácu a šesť tajomných postavičiek, ktoré mu život prevrátia hore nohami... ale optimistická Grace mu verne stojí po boku, aby mu pomohla so všetkým sa vysporiadať.
Jayma Mays, ktorá hrá Grace, vyrastala na kreslených Šmolkoch – aj keď možno trochu neplánovane. „Moja matka ich mala veľmi rada, takže som ich s ňou musela pozerať,“ smeje sa Mays. „Aby som ju provokovala, naschvál som hovorila, že fandím Gargamelovi s Azraelom! Mali sme šmolkovské obliečky, poháriky, hrnčeky, všetko možné. Ale samozrejme som bola potajomky ich veľkou fanúšičkou – zbožňovala som ten seriál, len som bola vo veku, kedy nemôžete priznať, že sa vám páči niečo, čo chce vaša matka, aby sa vám páčilo.“ „Pre Grace je to veľmi vzrušujúca situácia , že jej takto do života vstúpia drobné modré stvorenia,“ vysvetľuje Mays. „Zbožňuje ich a páčia sa jej, aký majú spontánny a bezstarostný prístup k životu – nevadí jej, že jej trochu narušia plány. O to sa práve snaží presvedčiť i Patricka – že je to v poriadku, keď si trochu užívajú a nemusia mať všetko starostlivo naplánované. A pretože čakajú dieťa, tak na plánovanie môžu na určitú dobu úplne zabudnúť – a Šmolkovia mu pomôžu pripraviť sa na to.“
Odile je odhodlaná, krásna a neústupná majiteľka kozmetickej spoločnosti Anjelou. Je veľmi náladová a je príčinou Patrickovej neistoty, pretože ho povýši do pozície vedúceho reklamnej kampane pre novú produktovú radu...ktorá sa na trh chystá o dva dni. Sofie Vergara sa v úlohe Odile snažila nájsť rovnováhu, aby jej postava nepôsobila prehnane. „Chcela som, aby Odile bola ozajstná, ale tiež zábavná, silná a veľmi cieľavedomá,“ vysvetľuje Vergara. „Ide o ženu, ktorá svoju prácu robí s ozajstným veľkým nasadením a dáva to všetkým vo svojom okolí najavo.“
Než vznikol tento celovečerný film, existovali doposiaľ Šmolkovia vždy iba v dvoch rozmeroch. Ich premena do trojrozmernej, počítačovej animovanej podoby, navyše v 3D filme, nebola pre tvorcov filmu jednoduchá. Všetko to začalo na natáčaní, kde kameraman Phil Méheux a výtvarník Bill Boes koordinovali svoju prácu s vedúcim tímu vizuálnych efektov Richardom R. Hooverom, vedúcim animátorom Troyom Saliba a odborníkmi na vizuálne efekty zo spoločnosti Sony Pictures Imageworks Lydiou Bottegoni tak, aby stavba kulís, ich nasvietenie i natáčanie v nich prebiehali za podmienok, ktoré budú ideálne pre ďalšie spracovanie záberov pomocou počítačovej techniky.
„V tomto filme sa objavuje obrovské množstvo pohyblivých zložiek,“ vraví Gosnell. „Už na prvých hodinách filmovej réžie vás naučia, ako sa vaše postavy majú pohybovať, ako usporiadať scénu. V tomto filme sme museli pracovať so scénami, v ktorých chýba celkom šesť postáv. Herci hovorili do prázdna a niekedy dokonca dochádzalo k tomu, že kamera zložito sledovala pohyb niečoho čo tam nebolo.
Pre Méheuxa bolo náročnou úlohou nasvietenie a natáčanie v Boesových kulisách, pretože šesť hviezd filmu existovalo len v ich hlavách (a neskôr v počítačoch). „Pretože tam s nami Šmolkovia pochopiteľne fyzicky neboli prítomní, stálo nás obrovské úsilie predstavovať si, čo robia a ako to robia,“ vysvetľuje Méheux. „Museli sme rozhodovať o tom, ako by sme ich mali nasvietiť a ako by sa mala pohybovať kamera.“ A nestačilo urobiť to všetko len raz. „Šmolkovia sa ocitajú v najrôznejších patáliách a odlišných situáciách: od rána do večera, v interiéroch i exteriéroch.“ To všetko bolo po kamerovej stránke veľmi zaujímavé, ale súčasne veľmi náročné. Jedným zaujímavým vedľajším efektom umiestnenia dvadsaťcentimetrových postavičiek do skutočného sveta je to, že ho zrazu vidíte úplne novým spôsobom. „Vo väčšine filmoch sa málokedy objavuje strop. Ale pokiaľ si ľahnete na zem a podívate sa hore, získate pomerne dobrú predstavu o tom, aké to je byť Šmolkom – všetci sú obrovskí a vy strop neustále vidíte.“ Tento šmolkovský pohľad na svet kameramani vytvorili prostredníctvom zariadenia, podobajúceho sa periskopu, ktorý im umožnil zaznamenávať svet z perspektívy 20 cm vysokej postavy.
Keď bol film nasnímaný, bolo žezlo predané Hooverovi, Salibovi a Bottegoni. Behom pár mesiacov prípravných prác umelci zo spoločnosti Sony Pictures Animation a Imageworks vytvárali viacero výtvarných návrhov, konceptov a 3D modelov, potrebných k tomu, aby bolo možné natočiť scény so živými hercami a pripraviť Peyových jednoduchších kreslených hrdinov na prerod do troch rozmerov a presvedčivej interakcie so živými hercami. Animátori spoločnosti Sony pripravili testovaciu scénu, v ktorej skombinovali počítačového Šmolka so živým hercom. Tento test potvrdil funkčnosť celého systému a premenu Šmolkov na počítačové generované modely. Väčšina ľudí pozná Šmolkov buď z Peyových kresieb alebo z televízneho seriálu z osemdesiatych rokov, usudzuje Battino. Oba tieto svety sa od seba vizuálne veľmi líšia a ani jeden z nich nebolo možné vo filme použiť. „Peyove kresby sú nádherné – obsahujú rovné línie i krivky a kompozícia každého panelu komiksu je prekrásna. Ale formy a ich prvky sú súčasne nadsadené“ - napríklad pokiaľ Šmolko musel niečo zdvihnúť nad hlavu, mohol mu Peyo jednoducho predĺžiť ruky. Oproti tomu televízni Šmolkovia boli upravení tak, aby vyhoveli krátkym produkčným termínom televíznych seriálov. „Museli sme vymyslieť návrhy, ktoré boli umiernené, ale aj napriek tomu stále šmolkovské,“ pokračuje Battino.
Prepracovanie Šmolkov v 3D svet a vypracovávanie návrhov úplne nových postáv zabralo mesiace práce, ale výsledok urobil každému radosť, od tvorcov filmu až po členov Peyovej rodiny.
Možno úplne najväčšou zmenou bolo to, že vo filme postavičky pôsobia dojmom, akoby mali skutočné kosti i svaly, akoby skutočne mali funkčné telá. „Zo všetkého najdôležitejšie bolo, že postavy mali srdce – že dokázali predviesť výkony na úrovni výkonov skutočných hercov,“ hovorí Battino, ktorý postavičky Šmolkov prepracoval. „Som ohromne pyšný na to, čo naši animátori dokázali – v spojení s dabingom tým malým škriatkom vdýchli dušu,“ pochvaľuje si Gosnell.
Hoover vysvetľuje, že kľúčom k presvedčeniu diváka o tom, že by Šmolkovia mohli byť skutočne súčasťou nášho sveta, je textúra ich pokožky. Hoci je modrá, tvrdí, môže vám prezradiť, že ľudia a Šmokovia sa od seba vlastne až tak moc nelíšia. „Naše oči tieto drobnosti posudzujú na základe toho, ako sa od povrchu tela odráža svetlo. To vás vo veľkej miere informuje o tom, z čoho predmet alebo stvorenie je a čo je vo vnútri. Naši Šmolkovia majú póry, pehy a chĺpky. Tatko Šmolko má pochopiteľne fúzy a Šmolinka má dlhé husté vlasy. To všetko využívame k tomu, aby sme postavám dali ďalší rozmer a presvedčili diváka o tom, že sú skutočné.“
Napriek tomu sú Šmolkovia ojedinelým druhom. „Ľudská postava má obvyklú výšku zhruba sedem až deväť násobok výšky hlavy. U Šmolkov je to zhruba dva a pól násobok. Majú velikánske chodidlá – rovnako dlhé alebo i dlhšie než sú dlhé celé ich nohy. Keby ste boli Šmolkovia, mali by ste hlavu širokú 90 centimetrov a vaše ruky by pripomínali baseballové lapačské rukavice. To znamenalo, že sme museli vymyslieť spôsob, ako sa Šmolkovia budú pohybovať – pretože nemajú proporcie človeka, nemôžu sa preto ani ako ľudia pohybovať.“
Ako príklad Saliba, hlavný animátor, uvádza scénu, v ktorej Šmolkovia utečú Gargamelovi. „Ide o škriatkov vysokých 20 cm, ako by dokázali predbehnúť 180 cm vysokého muža?“ pýta sa Saliba. „Vymysleli sme to tak, že vďaka svojim veľkým nohám sú schopní lepšie sa odrážať a pohybovať sa rýchlejšie. Raja na internete našiel videá s akýmsi človekom, ktorý mal k nohám pripevnené akési obrie topánky s pružinami, a tak sme ich použili ako referenčný materiál. Dokázali sme Šmolkov rozpohybovať rýchlosťou niečo cez tri metre za sekundu. Pokiaľ by išlo o klasický beh, Gargamel by ich dobehol, ale ako náhle ide o krátky šprint, pôsobí to realisticky, že by Šmolko dokázal uniknúť. Nehovoriac o tom, že môže využiť svoju malú postavu, na kľučkovanie medzi prekážkami, medzi ktoré sa normálny človek nezmestí.“
Poslednú časť premeny Šmolkov z dvojrozmernej stránky do trojrozmerného filmu má na svedomí Rob Engle, vedúci tímu 3D efektov, ktorý svoju prácu popisuje takto: „Mojou úlohou je zabezpečiť to, že keď si diváci nasadia 3D okuliare a nahliadnu do sveta, v ktorom sa náš film odohráva, aby mali pred sebou ucelený, pútavý a zábavný zážitok.“
Pretože modrá dedinka a Šmolkovia existujú iba v počítači, nie je problém tieto prvky prezentovať v plnom 3D. „Vďaka tomu, akým spôsobom Raja film natočil, sme mali v použití 3D prvkov veľkú pružnosť,“ vraví Engle. „Mohli sme vykresliť počítačové svety a potom sme, v scénach, v ktorých sa Šmolkovia ocitajú v skutočnom svete, mohli využiť hybridnú techniku, kedy dodávame filmovému materiálu hĺbku. Napríklad v živej zložke filmu vidíte Neila Patricka Harrisa s nejakým pozadím, a my tomuto prostrediu pridáme hĺbku a potom do neho v 3D dosadíme Šmolka.“
„Táto hybridná technika nám umožňuje veľmi pružne pracovať s 3D prvkami tak, aby sme divákovi ponúkli ten najlepší 3D zážitok,“ pokračuje Engle. „Zachádzame s 3D podobne ako so zvukom. Nikdy nemôžete hrať filmový soundtrack celé dve hodiny naplno. Musíte uplatniť celý dynamický rozsah. A my s 3D vynakladáme rovnakým spôsobom, hľadáme takpovediac tiché i hlučné pasáže.“
„Tým najdôležitejším pre Raja a Jordana bolo, aby sa nám podarilo zachytiť podstatu toho, čím Šmolkovia sú – aby sme mali pocit, že sme s nimi a oni sa nachádzajú v našom svete,“ konštatuje Engle. „To je na stereoskopickom 3D filme skvelé – automaticky sa približujete k jeho hrdinom,“ dodáva.