Film Lov na exmanželku vznikol pri obyčajnom susedskom rozhovore. Tými susedmi boli zhodou okolností producent Neal H. Moritz a režisér Andy Tennant, ktorí spolu v minulosti vyrobili úspešný film Dievča na roztrhanie.

„Často sa spolu len tak rozprávame, niekedy doslova cez plot,“ spomína Tennant. „Spýtal sa ma, na čom teraz budem pracovať, a ja som konštatoval, že nemám najmenšie tušenie. A Neal prehlásil, že by mal k dispozícií scenár a či sa na to nechcem pozrieť.“

Tento scenár z pera scenáristky Sarah Thorpovej bol Tennantovi ako ušitý na mieru. Príbeh sa zaoberá utrápeným newyorským lovcom ľudí, ktorý dostane za úlohu predviesť pred súd svoju bývalú manželku. „Nie je to len romantická komédia,“ popisuje Moritz. „Ide o akčnú komédiu s prvkami romantiky. Andy je v tomto skutočne dobrý – výborne zvláda kombináciu komédie, romantiky a akcie.“
Tennanta zaujal scenár predovšetkým tým, že bol plný akcie. „Mal som pred sebou scenár k filmu, ktorý sľuboval, že pôjde o netradičný a zábavný film. Je to manželská komédia, ktorá si neberie pred ústa servítku,“ podotýka Tennant.

 „Milo Boyd, ktorého hrá Gerard Butler, je smoliarsky lovec odmien – bývalý policajt, ktorého vyhodili a teraz sa snaží nejak uživiť,“ vysvetľuje Moritz. „Dostane zdanlivo zakázku snov – jeho bývalá manželka, ktorú si zahrala Jennifer Aniston, utiekla pred súdom bez zaplatenia kaucie a on ju má za úlohu nájsť a priviesť naspäť.“
„Máme tu skrátka len túto dvojicu, ktorá je neustále na cestách,“ vraví Tennant. „Nájsť ju bolo jednoduché. Odovzdať ju do rúk zákona bude trochu komplikovanejšie.“
„Milo Boyd býval skvelým policajtom. Ale niekoľko vecí sa mu vymklo spod kontroly – vrátane vzťahu s jeho bývalou ženou Nicole,“ popisuje Butler životný príbeh svojho hrdinu. „Keď sa rozviedli, trochu ho to vyviedlo z miery, následkom čoho ho okrem iného vyhodili od polície. Takže sa z neho teraz stal lovec ľudí a uprímne povedané mu to veľmi nejde. Polovicu času prespí u kamaráta na gauči. V podstate sa snaží sám seba presvedčiť o tom, že je šťastný.
Pozrel som sa na scenár a okamžite som bol z neho nadšený. Bol vtipný, zábavný, odvážny. A ja som mal razom vo všetkom jasno. Od začiatku až do konca som sa smial a vravel si, že tohto chlapíka si naozaj chcem zahrať.“

Aj keď postava Jennifer Aniston, Nicole, pôsobí o niečo bezstarostnejším dojmom, pravdou je, že v kútiku duše trpí podobne ako on.
„Je to reportérka a on bol policajt, takže spolu riešili prípady a pripravovali o nich spravodajstvo,“ vraví Aniston. „Nejakým spôsobom došlo k tomu, že sa prestali jeden o druhého starať, a veci, ktoré sa im na sebe pred tým páčili, ich teraz začali skôr iritovať.
Nicole je reportérkou Daily News a pretože sa vydala po stope jedného z prípadov, na ktorých pracovala, nedostavila sa k súdnemu pojednávaniu. Takže áno, uteká pred zákonom. A Milo má teraz obrovskú príležitosť ju vystopovať a odovzdať zákonu, čo mu pripadá ako splnený sen.“
„Domnieva sa, že ide o najšťastnejší deň jeho života,“ pokračuje Butler. „Je ohromne nadšený. To je samozrejme dôvod, prečo sa mu všetko začne rúcať pred očami.“

„V tom je práve vtip celého príbehu – zatiaľ čo Milo Nicole prenasleduje, zaplieta sa aj do prípadu, za ktorým sa vydala ona,“ podotýka Aniston. „Takže pomaly znovu objavujú všetko to, kvôli čomu spolu pôvodne boli.“

Butlera lákala na filme aj príležitosť zahrať si jednu polovicu páru, ktorý sa šialene miluje, napriek tomu, že sa navzájom privádzajú k šialenstvu. „Myslím, že si dokonale sadli,“ súdi Butler. „On zbožňoval jej humor, jej pohotovosť, húževnatosť a tvrdohlavosť – všetko to, čo ho teraz dovádza k šialenstvu. Ale je jasné, že Milo a Nicole sa stále dosť intenzívne milujú.“
„Obvykle, keď vzťahy končia, toho druhého už potom nikdy nestretnete, nikdy nemáte možnosť ten vzťah tak celkom uzavrieť,“ mieni vedúci výroby Ori Marmur. „V tomto prípade Milo viní Nicole z toho, že mu zničila život, a dostane šancu si to s ňou vyrozprávať. Nedopadne to ale úplne tak, ako si to predstavoval.“
„Andy musel vytvoriť film o dvoch ľuďoch, ktorí si idú po krku, ale my ako diváci vieme, že samozrejme jeden k druhému patria,“ dodává Marmur. „Milo a Nicole sú jeden pre druhého ako stvorení, iba to nevidia. Takže sa v priebehu hádok a pošťuchovania musia zase jeden do druhého zamilovať. Andymu sa to podarilo zrežírovať dokonalým spôsobom.“

„Som obrovským fanúšikom Jennifer Aniston a som rovnako veľkým fanúšikom Gerarda Butlera. Snažil som sa ich dostať do množstva filmov,“ vysvetľuje Moritz svoj nápad obsadiť práve túto dvojicu. „Keď sa objavil tento film, povedal som si, že ide o ideálnu příležitosť oboch využiť.“

Tennant súhlasí s tým, že nemohli obsadiť niekoho iba preto, že je slávny. Kľúčom bolo to, aby vzťah oboch hlavných hrdinov na plátne presvedčivo fungoval. „V tomto prípade je Milo viacmenej obyčajný chlap, takže sme chceli niekoho, kto v takejto roli pôsobí presvrdčivo. Gerry je jedným z takýchto hercov, ale navyše má komediálny talent. Jennifer Aniston je po desiatich rokoch v Priateľoch veľmi pohotová. Dokázala s Gerrym dobre spolupracovať, ale súčasne ho mierne vyvádzala z miery. Sledovať ich spoločné scény bolo ako sledovať tenisový zápas na úrovni.“
„Môžete sa to snažiť popisovať slovam akokoľvek, ale pokiaľ tam nie je určitá nedefinovateľná iskra, potom to jednoducho nefunguje,“ komentuje Butler. „Nám sa ale spolu hralo výborne.“
„Gerry sa už objavil v celej plejáde rozmanitých filmov, ale jeho komediálny talent zatiaľ nebol príliš využitý,“ súdi Moritz. „Myslím, že tento film je mu šitý na mieru.“

Aniston si myslí, že vďaka Butlerovemu šarmu boli pri natáčaní všetci vo veľmi pohodovej nálade. „Gerry je skrátka zábavný. To je na ňom úžasné – úplne vás odzbrojí. Máte pred sebou úžasného škótskeho herca, ktorý na vás na prvý dojem pôsobí hrozivým dojmom, ale v skutočnosti je strašne milý.“
„Veľmi sa mi páči, ako v tomto filme Jennifer s Gerrym pôsobia,“ priznáva Moritz. „Panuje medzi nimi obrovská hravosť a ich vzťah sa v priebehu filmu vyvíja.“
„Jennifer Aniston je samozrejme krásna, atraktívna, volnomyšlienkárska a nezávislá žena, rovnako ako jej filmová postava,“ pokračuje Moritz. „Naozaj sme túžili po niekom, kto by bol naozaj pôsobivý, kto by zvládal nielen komediálny žáner, ale pôsobil tiež trochu zranitelne. Myslím, že ona je pro túto postavu skvelá.“
„Iba svojej roli dodáva iskru, inteligenciu, sex appeal, istotu a energiu – všetko, čo Nicole ako špičková reportérka potrebuje,“ vraví Butler.
„Keď Nicole narazí na nejaký prípad, je ako pes, ktorému ste dali kosť, až do takej miery, že ignoruje dalšiu vec – ako napríklad súdne pojednávanie, na ktoré sa mala dostaviť,“ prezrádza Aniston. A nie je to náhodou problém aj v jej vzťahu s Milom? „Ako sa jej stále viac a viac darilo a pracovala s narastajúcim nasadením, myslím, že ho začala brať ako samozrejmosť – skrátka si ho málo všímala.“

V drsnom svete nezaplatených kaucií a spravodajstva o zločinoch bolo nutné doplniť postavy filmu Lov na exmanželku rovnako pestrými a komediálnymi postavami, akými sú samotní Milo a Nicole. Jednou z týchto postáv bola postava Stewarta, Nicolinho spolupracovníka z Daily News, ktorý ju tajne miluje a dostáva sa kvôli tomu do nemalých problémov. Úlohou oživiť Stewarta bol poverený Jason Sudeikis, známy z programu Saturday Night Live.
„Sníva o Nicole. Je preňho jedinou ženou na svete a on je pre ňu tým jediným pravým partnerom, teda aspoň podľa jeho názorov,“ vysvetľuje Sudeikis.
Herci aj štáb boli nadšení z roztržitosti, ktorou Sudeikis postavu Stewarta obdaroval. Aby pôsobil mierne vyšinuto, Sudeikis si nechal narásť špecifické fúzy, na ktoré bol patrične hrdý, aj keď mu bolo povedané, že s nimi vypadá ako „Kevin Kline v lacnom vydaní“.
„Jason bol pre film skvelou volbou. Je to výborný komik,“ pochvaluje si ho Moritz.
Sudeikis, ktorý si zahral Stewarta bol možnosťou spolupráce s Aniston a Butlerom nadšený. „Keď mi povedali, že je moja postava zamilovaná do tej, ktorú hrá Jennifer, konštatoval som, že vzhľadom k tomu, že túto rolu mám za posledných pätnásť rokov celkom vyskúšanú, tak to pre mňa nebude veľký problém,“ vtipkuje. „Zaujímavé ale je, že už pätnásť rokov zbožňujem Gerarda Butlera, ešte z čias, kedy bol neznámym hercom.“

Ďalšou excentrickou postavou je Nicolina matka Kitty Hurley v podaní Christine Baranski. Kitty je varietná umelkyňa z  Atlantic City, ktorá sa omnoho viac stará o to, aby sa jej dcéra znovu dala dohromady so svojim bývalým mužom, než o jej závažnejšie povinnosti so súdom.
Tennant vraví, že podľa neho je jej postava veľmi dôležitá v tom, aby sme zistili, aká Nicole naozaj je. „Máte tu pred sebou sebaistú reportérku, ktorej matka je speváčkou v Atlantic City,“  vraví Tennant. „A potom začnete premýšľať o tom, že ak je Nicole dcérou niekoho takého, že skrátka nemôže byť tak úplne normálna.“
Butler k tomu vraví: „Christine Baranski hrá moju svokru. Zdá sa, že môžete niekoho naozaj nenávidieť, ale keď sa porozprávate s niekym tretím, pravda vyjde najavo – a na niečo takéto je svokra ideálna.“

Herecký tím doplňujú Jeff Garlin, ktorý si zahral Sida, Milovho šéfa, a Cathy Moriarty, ktorá stvárnila Milovu neúprosnú bookmakerku.

Aj keď sú vo filme Lov na exmanželku romantické prvky, tvorcovia filmu mali od začiatku jasno v tom, aký film vlastne natáčajú – taký, v ktorom budú ako romantika zastúpené aj akčné prvky.
V prípade Gerarda Butlera, skúseného veterána akčných snímkov, bolo jasné, že budú môcť veľkú väčšinu akčných scén natáčať bez nutnosti povolať kaskadérov. „Všetci ľudia vo filmovej branži sú veľmi nepokojní, keď sa hlavná hviezda filmu rozhodne skočiť z vysokej budovy alebo točiť nejaké podobné kúsky. Ale Gerry to jednoducho robí.“
„Bil som sa, behal po schodoch, rozdával aj inkasoval rany, liezol po rebríkoch, skákal zo striech,“ spomína Butler. „Scénu, v ktorej skáčem zo strechy na zem a urobím parakotúl, sme opakovali snáď štyridsaťkrát. Ale keď ju vidíte vo filme, vyzerá úžasne.“
Moritz si bol istý, že Butler akčné scény zvládne, pretože má s nimi bohaté skúsenosti. „Gerry je pochopiteľne na také scény odborník, pretože točil filmy ako 300. S prehľadom zvládal všetky možné bitky, v ktorých rany rozdáva aj ich prijíma.“

Prekvapivejšie bolo, že aj Aniston sa do podobných scén púšťala s rovnakým nasadením a so zrovnateľnou zručnosťou ako jej filmový manžel. „Nikdy som ešte nenatáčala tak akčný film,“ priznáva.
„V tejto snímke je množstvo kaskadérskych kúskov, či už ide o golfové vozítka, ktoré sa rútia z kopca do jazera, o automobilové havárie či o ľudí, preskakujúcich múry...Jennifer a Gerry boli odhodlaní urobiť čokoľvek, čo sme im dovolili robiť,“ vraví Moritz. „Nie je nič lepšieho ako keď herec natáča akčné scény sám, pre nás divákov je to potom omnoho presvedčivejšie.“
Aniston na svoje akčné scény spomína s potmehúdskym úsmevom. „Bola som zavretá v kufri auta. Nabehala som kilometre v ihličkových podpätkoch. Bola som celá od žabincov. Prestrelky, automobilové naháňačky, havárie. Bola to taká zábava!“ vyhlasuje s kamenným výrazom.
Vzhľadom k tomu, že jej postava trávi väčšinu času v putách, nemala Aniston o náročné scény núdzu. „Ak je po ruke nejaké auto, je pripútaná k jeho dverám. V hoteli je pripútaná k posteli,“ poznamenáva Butler. „Musela na mňa vytiahnuť taser, aby mi utiekla...raz sa jej dokonca podarí nasadiť putá mne. V jednej scéne za sebou ťahá po zemi odtrhnuté dvere auta, zatiaľ čo je k nim stále pripútaná.“

Zlatým klincom akčných scén filmu je úvodná scéna na oslavách Dňa nezávislosti, v priebehu ktorej Milo prenasleduje zločinca, prezlečeného za Strýčka Sama. Na chodulách. „Mal som ten šialený nápad, že bude Milo ulicami New Yorku prenasledovať Strýčka Sama na chodulách,“ vysvetľuje Tennant. „Ukázalo sa však, že je to omnoho náročnejšia scéna, ako ma kedy vôbec napadlo. Vravel som si, že si jednoducho objednám nejakého akrobata, postavím ho na chodule a nechám ho utekať. Keď takéto scény vymýšľate pri písaní scenára, pripadá vám to ohromne zábavné, ale nedochádza vám, aký problém to bude natočiť.“
Pre natáčanie tejto scény bolo potrebné zablokovať tri mestské bloky a natiahnuť okolo nich hustú sieť drôtov a káblov a celú scénu niekoľko týždňov nacvičovať. Milo sa prediera davmi  ľudí, prebieha pouličným orchestrom, kľučkuje pred transparentami, behá po schodoch, šplhá sa na strechy a potom z nich samozrejme zase skáče dolu.

„Jednou z hlavných hviezd filmu je nakoniec práve New York,“ myslí si Moritz. „Či už musíte pri natáčaní v New Yorku čeliť akýmkoľvek problémom, keď potom svoje zábery natočíte, viete, že to stálo za to.“
„Prvotnú podobu dalo filmu New Jersey a Atlantic City,“ vysvetľuje výtvarníčka Jane Musky počiatočný zámer. „Ale myslím, že niekedy v priebehu prvotných príprav došlo k tomu, že sme si s Andym a s Oliverom Bokelbergom, našim kameramanom, povedali, že by sme mali väčšiu slobodu, keby sme časť filmu presunuli do New Yorku.“
Zasadenie filmu do New Yorku ale vyžadovalo od štábu použiť niektoré veľmi neštandardné lokácie. „Naši prieskumníci sa vracali s fotografiami miest, ktoré sme nikdy nevideli, aj keď sme v New Yorku strávili množstvo času,“ popisuje Moritz. „Natáčali sme v Queens, v Brooklyne, vo West Village, v Yonkers, v Rockaway aj na Long Islande. Myslím, že vďaka týmto lokáciám je náš film naozaj omnoho uveriteľnejší.“
Musky jednotlivé lokácie využila ako súčasť štýlu postáv a ich vývoja. „Vedeli sme, že Nicole by mala pôsobiť 'manhattanskejším' dojmom. Zodpovedalo to jej štýlu. Naopak Mila sme zasadili do Brooklynu. Takže sme v podstate získali širšie štylistické možnosti pre tvorbu postáv.“

Pretože sa Nicole vlastne nevyskytuje v žiadnej zo scén, ktoré sa odohrávajú v jej byte, bolo pre štáb zásadné, aby jej byt jednoznačne identifikoval jej povahu. Musky sa rozhodla využiť to, že Nicole predstiera bezstarostný a spokojný život, ale súčasne tušíme, že to nie je tak úplne pravda. „Nicole je v istom zmysle veľmi konzervatívna, pretože sa snaží svetu ukázať, že má krásny byt a žiadneho chlapa k tomu nepotrebuje. Takže svoj domov štylizuje dosť upäto.“ Ďalším dôvodom sterilnejšej podoby Nicoliinho bytu je aj to, aby pôsobil komickejšie, keď sa ho Milo rozhodne zničiť.
Keď začala hľadať lokácie na zábery z Milovho života, narazila úplnou náhodou na poničené sídlo centrály firmy, ktorá sa zaoberá vymáhaním súdnych kaucií. „Boli sme s Winkom Mordauntom na obhliadke okolia, prezerali sme si jednu budovu a odrazu sme sa otočili a uvideli pred sebou túto. Bola to tá najbizarnejšia budova v Queens. Neuveriteľne malá. A natáčať sa tam veľmi nedalo – všetko bolo poničené a v streche boli diery.“

Objavenie lokácie, ktorá už bola v polorozpadnutom stave a slúžila pred tým na účely, na ktoré mala slúžiť aj v scenári, tak to bolo príliš veľkým pokušením, než aby tvorcovia filmu odolali. Okamžite sa ju rozhodli využiť, aj keď tam na natáčanie nebolo dosť miesta.
„Keď sme sa do toho pustili a dali to tam trochu do poriadku, urobili sme z toho to najčudnejšie miesto na svete,“  vraví Musky.
Veľmi často výtvarníci poskytujú divákom ďalšie pomôcky k tomu, aby si vedeli predstaviť aká tá postava je – či je poriadna alebo neporiadna, ako sa asi oblieka. Mohlo by sa zdať, že v prípade filmu ako Lov na exmanželku by výtvarníčka chcela divákom čo najviac zdôrazniť odlišnosti medzi Milom a Nicole. Aj keď ale žijú v celkom odlišných prostrediach, nemohla ich Musky podľa svojich slov stvoriť až tak rozdielnych, ako by možno niekto čakal, pretože nebolo žiadúce, aby diváci premýšľali o tom, ako spolu tí dvaja vôbec mohli žiť. „Bolo potrebné nájsť správnu rovnováhu. Pre výtvarníka je síce zábavné užiť si v prípade odlišných postáv extrémy, ale niekedy je zase potrebné, aby sa svety obidvoch hlavných hrdinov dostatočne prelínali.“

„Lov na exmanželku je v podstate road movie,“ vraví Neal Moritz. „Strávime v ňom množstvo času v krásnom modrom kabriolete, ktorý sa pre našich dvoch hrdinov v nezanedbateľnej časti filmu stane druhým domovom.“
„Každý deň sme začínali na nejakom novom mieste,“ dodáva Tennant.

Kvôli tomu, že dosť zásadná časť natáčania prebieha v aute, podotýka Moritz, sa auto stalo v podstate ďalším hrdinom filmu. „Na konci filmu sme sa doslova hádali, kto si to auto nakoniec ponechá,“ spomína. „Ale bohužial sme ho nabúrali, takže sme mohli podobné starosti vo finále pustiť z hlavy.“
Úlohou nájsť vhodný kabriolet bola poverená výtvarníčka Jane Musky. Nicole dostala umiernený Prius, takže pre Mila hľadali tvorcovia nejaký skutočný koráb ciest. S pomocou Roberta Griffina, rekvizitára, sa im podarilo nájsť dokonalý voz. „Ten, ktorý Bobby objavil na Floride, bol svetlo modrý, čo bolo absolútne úžasné – dokázali ste si ľahko predstaviť, ako v ňom Milo a Nicole idú na romantickú cestu pod krásnou azúrovou oblohou,“ popisuje Musky. „Aj keď si teraz spolu zrovna příliš nerozumejú, hneď ako nasadli do tohto auta, vyzerali ohromujúco. Bola to romantika, aj keď to sami ešte netušili.“

Jedna z kľúčových sekvencií filmu sa odohráva v Atlantic City a od začiatku sa tvorcovia filmu usilovali o to, aby ju tam skutočne mohli natáčať. Aj keď mali pôvodne v pláne natáčať tam len zhruba deň alebo dva, nakoniec si naplánovali celý týždeň. „Keď som videl film po prvýkrát v pracovnom zostrihu, nemohol som uveriť, koľko záberov z Atlantic City v ňom je,“ vraví Moritz.
„V priebehu onoho jediného týždňa sme natáčali za každých okolností, kedykoľvek to bolo len trochu možné,“ prezrádza k tomu Tennant. „Myslím, že to bola naša odmena – natáčanie v Atlantic City stálo za úsilie, ktoré sme na to museli vynaložiť.“
Rovnako ako v prípade lokácií v New Yorku zasiahla aj do natáčania v Atlantic City náhoda. „Andy sa vydal do Atlantic City – porozhliadnuť sa a získať základný prehľad. A všimol si zvláštneho ukazovateľa s menom 'Irene', pri ktorom je šípka smerom k predajni turistických suvenírov. Bolo to ako znamenie z neba – Irene je Milova bookmakerka, tak sa teraz bude volať, a pracuje v obchode so suvenírmi.“
„Takže sme natočili skutočné priečelie obchodu v Atlantic City,“ pokračuje Musky. „Keď Irene vidíte prvýkrát, viete o nej všetko. Má rada suveníry a ich predaj jej nikdy nebránil v ďalších aktivitách.“
    Aj keď má postava Irene k dispozícii podriadených, s ktorými jedná prísne a netoleruje chyby, bizarné prostredie, v ktorom vo filme sídli, dalo vzniknúť omnoho viac komediálnym situáciám, než bolo pôvodne v pláne. „Nakoniec to bola ohromná zábava...pretože tá herečka bola skvelá a to v istom zmysle ovplyvnilo aj atmosféru,“ komentuje to Musky. „Irene je pomerne drsná postava, ale napriek tomu je jej scéna vo filme veľmi zábavná.“