EVArozhovor

Text Timea Keresztenyiová • Foto Jakub Klimo • Styling Zuzana Kanisová • Vizáž Zdeněk Fencl

Je hrozne ťažké mať rád...
 
Inteligentná, veselá, múdra, zábavná,  výstižná, osviežujúca, iná. Taká bola Adela Banášová vždy. Otvorená, úprimná, zamyslená, dôverná. Taká bola špeciálne pre EVU.

Čo by bola tvoja vôňa roka, ak by to nebol parfum?
Mám strašne rada dym, keď sa na jeseň páli. Taký opekačkový, to je vôňa rodinnej pohody. Mám rada vôňu jari, aj keď ju neviem presne identifikovať, a potom je pre mňa silná vôňa akéhokoľvek školského zariadenia. To linoleum a všetko okolo toho.
Tak skúsme priradiť vône k nejakým etapám tvojho života.

Detstvo.
Indulona. Tú som cítila na starej mame.

Tvoj byt.
Novota. Väčšinou sa mi tam suší nejaké ‚prádlo’, veľa vetrám, mám rada poriadok, takže vonia dobre.

Tomáš Bezdeda.
To je človek, ktorý mi zavoňal, a myslím, že mi dodnes vonia. Príjemne.

Máš nos na dobrých chlapov?
Človek má všelijaké rozumové, pocitové a príťažlivostné senzory a mám pocit, že každý z nich pracuje na úplne inej báze. Pracujem na tom, aby sa nejako zladili a boli čo najbližšie k tomu rozumovému.

Robota na celý život.
Ja si myslím, že základ je neutápať sa v tom, že stretávame len zlých, takých alebo onakých mužov... ale veriť, že ten správny príde a skrátka tak si to v hlave nastaviť. A potom sa to naozaj stane.

Ako dlho dokážu Váhy kvasiť vo vzťahu, ktorý nie je v poriadku?
Ja som celkovo človek, ktorý sa vie ťažko rozhodnúť pre nejaký krok, a som naozaj váhavá. V rôznych situáciách si v jednej chvíli myslím, že je to nezvládnuteľné, a vzápätí mám pocit, že je to najúžasnejšie. Dokážem vo veciach teda dosť dlho vytrvať. A preto som ani nemala vzťahy, ktoré by trvali dva týždne alebo dva mesiace.

Ako ste dokázali s Tomášom aj napriek porozchodovej medializácii zachovať normálnu komunikáciu?
Myslím, že je to preto, lebo sme sa s Tomášom mali veľmi radi, a vlastne sa aj máme dodnes, len v inej rovine. Je to aj o férovosti oboch. Samozrejme, že vždy niekde unikne nejaká polopravda, napríklad o frajeroch alebo frajerkách toho druhého, ale keďže už obaja vieme, ako to v médiách funguje, tak si to neberieme k srdcu. Takže keby dnes niekde napísali, že Tomáš povedal, že ma nenávidí, tak tomu neuverím, lebo náš vzťah sa vždy odohrával mimo médií. A to si na ňom veľmi vážim, že to všetko takto zvláda.

Neviem si ťa predstaviť ako ženu vyhrotených emócií. Ako usedavo plačeš pri pohľade do jeho okien, ide ti odtrhnúť srdce od bolesti, a potom sa opiješ s kamarátkou pri fľaši vína...
Takéto stavy som mávala, keď som bola mladšia, a strašne ma to vyčerpávalo. Tak som si povedala, že nežijem v americkom filme ani v španielskej telenovele a že na všetko sa o dva mesiace budem pozerať úplne inak. Snažím sa teda na veci hľadieť triezvo, o. k., nezomieram, príde nový deň. Jasné, že je na mne vidieť, keď som extrémne smutná alebo šťastná, ale snažím sa to oddeľovať od nejakej hystérie.

Revala si ako tur?
No ježišmárja ... Poplakať si viem statne.

Keď sa ti niečo stane, si radšej sama alebo s niekým?
Skôr sama. Keď sa potrebujem vyplakať, tak kvôli tomu nemusím premáčať niekomu košeľu.

Ak niečo uzavrieš, je to u teba definitívne?
Ja som Váhy... (úsmev)

Ako je možné, že známu tvár ako ty už dávno nezbalil na recepcii nejaký miliardový dedič?
Mňa takíto ľudia obchádzajú! Prisahám, že napr. Erica Assimakopoulosa ani nepoznám. Ale ja sa tomu hrozne vyhýbam, aby som to nejako súdila, lebo si fakt myslím, že aj dobrý človek sa môže voziť na drahom aute. Môže byť mojím budúcim partnerom, ale rovnako to môže byť niekto úplne iný.

Nemáš pocit, že sa ťa muži boja?
Ja neviem. Dostávam relatívne veľa pozvaní na kávičku. Ja si však hlavne myslím, že čo sa týka týchto megamiliardárov, asi nie som ich typ. Takže budem musieť so sebou niečo urobiť.
Alebo len dorobiť.
(smiech) ... Ale keď jedného dňa stretnem duševne rovnako hlboko zmýšľajúceho muža, ktorý vlastní...

Automobilku?
(smiech) ... napríklad. Tak sa tomu nebudem brániť.

Poďme na to. Aký by mal byť ON?
Myslím, že mám také štandardné kritériá. Mal by mať v sebe niečo také detské a hravé, ale zároveň zodpovedné. No a mal by byť, pochopiteľne, inteligentný, kreatívny, zábavný a osobnosť, ktorá má charizmu.

Uf.
Ale základ je, aby sme sa mali radi, pričom ja si myslím, že mať rád je hrozne ťažké. To je o toľkých ústupkoch, obetách a o pochopení, ktoré dnes ľuďom tak veľmi chýba. Keď nemáš pochopenie pre predavačku v hypermarkete, lebo jej to ide pomaly alebo má zlý deň, tak ako chceš mať pochopenie pre životného partnera?

Máš vo svojom okolí nejaké šťastné fungujúce partnerstvo?
To je podľa mňa generácia našich rodičov. Moja sestra má tiež veľmi pekný vzťah. Ale je to veľmi individuálne. Možno je to aj o tom, že ženy sú dnes trochu sebestačnejšie, muži sú ešte trochu málo na to zvyknutí,  sú niekedy málo ochotní za tú ženu bojovať a že tam niekedy chýba aj tá dobrá výchova zo starých čias.

A ty by si raz chcela mať tortový účes, biele šaty, manžela a kŕdeľ detí?
Všetko okrem tortového účesu. Ak by sa našiel niekto, kto by mi tento pocit dal, nemám o čom premýšľať. Ja vôbec nie som karieristka. Keby sa mi to bolo prihodilo v dvadsiatich piatich, tak by to tak bolo.

Všade sa píše len o tebe a o Sajfovi. Máš aj najlepšiu kamarátku, ktorá o tebe vie všetko?
Takú asi nemám. Mám mamu a potom mám, samozrejme, kamošky, s ktorými si dobre rozumiem. Napríklad s Petrou Polnišovou. Je hrozne milá a pohodová, navyše je z rovnakého prostredia, takže rozumie veciam, ktoré riešim. Ale nemám veľa kamarátov. Mne sa napríklad reálne stane, že je piatok večer a nemám s kým ísť von.

Chodíš žúrovať?! Normálne na didžinu?
No, teraz to tak mám, že piatkové večery sú moje. Ale na diskotéku v Bratislave nie je kam chodiť, lebo ti nikde nezahrajú nič normálne. Všetci DJ-i sú akože rezidenti a hrajú nejaké hrozné sety. Ja chcem počuť Kylie Minogue alebo Madonnu, rádiové pesničky, a to ti nikto nezahrá. Keď tak v remixe, takže tu som si už roky dobre nezatancovala. Inak, my máme so Sajfom vždy taký plán, že do piatej do rána ruka hore, a ja potom o polnoci odpadávam a o pol jednej už sedím v taxíku.

Pôsobíš ako prototyp dobrého dievčaťa. Žiadne škandály. Urobila si v živote niečo poburujúce?
Možno keď som mala nejakých osemnásť... Ale to je asi aj tým znamením Váh. Snažím sa nerobiť veci extrémne.

Fakt žiješ tak zdravo, ako sa hovorí?
Myslím, že sa to dosť aj preháňa a všetci majú pocit, že jem len biopotraviny, ale to vôbec nie je pravda, navyše sa to ani nedá. No zdravo sa stravovať je podľa mňa aj o zodpovednosti, jednak kvôli sebe a jednak kvôli ľuďom, s ktorými tu chcem na tomto svete chvíľu pobudnúť.

Dáš si občas niečo fakt hnusné? Hamburger a držky?
Nie. Také, že biele pečivo s mäsom alebo mäso so zemiakmi, to je už pre mňa tabu.  Dám si hovädzí steak so šalátom.

Ani sviečkovú na smotane s knedľou? Dobrý ťažký krémeš?
Sviečkovú si dám výnimočne. Ale sladké nemusím, ani mi to veľmi nechutí. To je asi moje šťastie. Keď už nezdravo, tak klobáska.
Na dobrom jedle zrejme nešetríš.
Môj otec, keď má dať za jedlo viac ako 100 korún, tak je to škandál. Keby on vedel, koľko za jedlo dávam ja... Ale podľa mňa je to jedna z mála radostí v živote.

Zješ aj exotické veci? Suši a spol.?
No, suši som mala rada do momentu, kým sme sa s Tomášom nerozhodli, že si ho urobíme sami doma. Bolo to niečo ako krúžok šikovných rúk, uvarili sme asi za dva hrnce ryže, naukladali sme na to tú polostarú rybku a potom sme to jedli. Spolu s našimi. Ja som zjedla dva kúsky a tri dni som sa od lavóra nepohla.

Problém bol v rybe?
Asi. A my sme sa ešte pýtali predavačky, hovorila, že tú si aj Monika Flašíková Beňová kupuje, tak reku nemôžeme prehlúpiť. A prehlúpili sme. Chcela by som sa vrátiť na vlnu suši, lebo je mňam, ale nedokážem sa na to ani pozrieť.

Čo máš doma v chladničke?
Mám tam javorový sirup, vločky, ľanové semiačka a nejaké ovocie. Len to, čo raňajkujem. A ráno to nasypem do dvoch misiek, lebo ja robím müsli a Sajfa rožky.

Na čom ulietava Adela ako žena?
Niekedy na šatičkách. Aj keď dosť málo. Chodím cvičiť, to ma baví. A ja sa rada kúpem! Na práčke mám otvorený laptop, tam mi hrá nejaké DVD, mám tam čajík, pilník, všeličo a tak sa babrem. Akurát vo vode musím mať penu, lebo potom si pripadám ako niečo naložené v liehu. Mám rada ešte saunu a raz za mesiac idem na pedikúru a manikúru.

Aspoň kabelky, topánky?
Mne sa to na iných ženách veľmi páči, keď sú také zladené! Ja mám však napríklad túto jednu kabelku, ktorú som si kúpila, lebo bola čierna, tak som si povedala, že pôjde ku všetkému. A potom mám už len také mechy, do ktorých sa veľa zmestí. Aj by som si kúpila druhú kabelku, len to si potom treba prekladať všetky tie veci a to sa mi nechce.

A čo kozmetika?
Keďže sa dosť obávam, že sa nie vždy vyspím, ako chcem a že niekedy na mňa nanesú viac mejkapu než chcem, tak je pravda, že za krémiky nemám problém dať peniaze. V iných veciach som dosť škrob, napríklad za oblečenie dať toľko peňazí, ale krém si kúpim. Mám jednu obľúbenú značku, na ktorú nedám dopustiť, a to je vrchol môjho luxusu.

Kam pôjdeš na dovolenku?
Neviem ešte. Minulý rok som bola v Chorvátsku na šesť dní a to som bola taká vyčerpaná, že som len ležala, ani som sa nepohla, o dvanástej prvé pivo, potom sme hrali scrabble a išla som spať. Úžasné.

Ktorá krajina ťa láka?
To je to, že vlastne žiadna. Ja som taký domased. A keď už, tak niekde, kde ma nikto nepozná. Ja netvrdím, že toto je Hollywood, ale naposledy, keď sme boli v Barcelone, to bolo skvelé. Mňa dokonca ani pamiatky veľmi nezaujímajú. Pôjdem hocikam, kde je dobre. Ja sa potrebujem dobre najesť, napiť, ležať a prípadne tancovať. To je zvláštne, že cítim, akoby som patrila do tohto európskeho prostredia, a mňa nezaujíma Thajsko, Barma ani Afrika...

Na človeka zo šoubiznisu máš priam východné duchovné myslenie. Kde si k tomu prišla?
To tak extrémne nevnímam. Jednak to mám od rodičov, jednak čítam nejaké knihy... Ale ešte sa mi mnohokrát stane, že skĺznem do ťažkej povrchnosti a netolerantnosti. A ja si aj myslím, že pozitívnym zmýšľaním priťahujem podobných ľudí a to sa tak fajn nabaľuje.

Dávala si si niekedy vyložiť karty?
Ja si sama občas pre seba vyložím tarot. Bola som vychovávaná v kresťanskom duchu, ale som presvedčená, že napríklad Ježišova filozofia sa vôbec nevylučuje s tým, čo sa dnes považuje za ezoteriku. Ľudia sa mechanicky modlia, že buď vôľa Tvoja, a potom, keď sa stane, tak sú takí prekvapení. Snažím sa veci, ktoré sa dejú, zanalyzovať, prísť na to, prečo sa dejú a vedieť nejako kooperovať.

Nemáš niekedy pocit, že už si všetko odmoderovala, čo sa dalo?
Pravda je, že toto ranné vysielanie je asi moja posledná inštancia v rádiu. Aj keď si neviem predstaviť, že by som jedného rána do rádia nemala prísť! Možno v televízii ešte prichádzajú do úvahy veci, ktoré nie sú tutový prime time, kde nie sú len celebrity  a kde sa neschádza po schodoch k štyrom porotcom... Možno niečo, čo nebude trhať sledovanosť, ale bude to tiež dobré. Neviem. Uvidíme.