Od útleho detstva sprevádza akýsi komplex menejcennosti, kvôli mojim odstávajúcim ušiam. Už od detstva som si nemohla dat vlasy do tzv. konského chvostu mimo domu, lebo vždy sa našiel niekto kto si moje uši veľmi rýchlo všimol a neodpustil si nejakú urážlivú poznámku. Dnes už mám 20 rokov a moja "trauma" vlastne stále pokračuje. Ak idem niekam do posilnovne , ale vykonávat nejaky šport a vlasy si chcem dať do gumičky, vždy si musím dať pramene vlasov cez uši a poriadne na tesno upnúť k hlave, aby vlastne "uši prischli k hlave". Preto by ma veľmi potešilo, ba uľahčilo život , ak by som to mohla byť práve ja, kto to vyhrá.