Je to fenka trpaslíčieho jazvečíka. Našli sme ju v novembri  r.2004 na ceste smerom do našej obce. Bola vychudnutá a špinavá, ale v tme jej očká prekrásne svietili. Dala sa pohladkať a bez problémov nastúpila do auta. Keď sa nikto neprihlásil na inzerát, ktorý sme vylepili po okolitých dedinách, boli sme úprimne radi, že zostala u nás. Po návšteve veterinára sme sa dozvedeli, že je zdravá a má asi 2 roky. My sme v tom čase mali bieleho trpasličieho pudlíka Danyho, ktorý sa s Tinkou veľmi rýchlo spriatelil a po roku v nestráženej chvíli splodili spolu 4 prekrásne čierne kučeravé šteniatka, ktoré niesli výrazné znaky po oboch rodičoch, a tak sme ich nazvali pudlojazvečíky. Tinka ich vrhla celkom sama a aj sa o ne vzorne postarala. Keď som sa vrátila z práce, už mi ich pyšne ukázala a mohla som ich vziať do rúk. Danynko nám už umrel, a tak sme veľmi radi, že máme Tinku. Je milá a poslušná.Každú nedeľu chdieva s manželom na dlhé vychádzky do lesa /aj v zime/, a keby náhodou zabudol, dá mu patrične najavo, že už je čas. Aj naše 3 mačičky a kocúrik Čertík ju majú veľmi radi. Asi aj preto,že ich stará mama chodila ako malá Tinku cicať a ona jej to dovolila. Strašne sa však bojí búrky a streľby. Vtedy sa schováva kde sa len dá. Vlani,keď sme boli na návšteve u príbuzných v Žiline sa nám naša krásavica stratila. Celý týždeň som vylepovala plagáty s jej fotkou a hľadala ju po celom meste. Psíčkari na sídlisku mi tiež pomáhali, ale keď ju niekto oslovil ušla. Vo štvrtok, keď som už stratila nádej a kúpila som si lístok na vlak, stal sa zázrak.Večer mi zatelefónovala milá pani psíčkarka, že Tinku  našla a bola už taká zúbožená, že sa dala chytiť. Viete si predstaviť ako sme sa obidve, teda Tinka aj ja zvítali. A pani a všetci , čo mi pomáhali pri hľadaní boli tiež veľmi šťastní. Jedno zo šteniatok, ktoré mala Tinka si zobrala naša dcéra doČiech a každé prázdniny sú u nás.Nikitka, tak sa volá dcéra našej fenky je tiež maličká, pretiahnutá, s jazvečíkovským pyskom a srsťou kučeravou ako pudlík.Vždy,keď vonku zašteká susedovie vlčiak, chytí svoju mamu za chvost a ako tandem utekajú von pomôcť mu v štekaní a strážení. Je to veľm milé.Sme strašne radi, že sme Tinku našli. Ona je vďačná, že nás má a my, že máme ju a jej lásku.